Bratislava 20. októbra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Tatyana Lukyanova)
Vedci tvrdia, že topenie permafrostu na Aljaške by mohlo viesť k zničujúcej vlne cunami, uvádza The Guardian
Odborníci varujú pred súvislosťami medzi rýchlym otepľovaním a zosuvmi pôdy, ktoré ohrozujú mestá a turistické lokality. Nový výskum ukazuje, že topenie ľadu na Aljaške môže erodovať skaly a vyvolať tsunami.
Jednou z problémových oblastí je svah fjordu Barry Arm, z ktorého je krásna vyhliadka na populárnu trasu výletných lodí. Zosuvy pôdy na hore v blízkosti ľadovca Barry začali začiatkom minulého storočia. Pred desiatimi rokmi sa tieto procesy výrazne zrýchlili. Tento rok problém objavili pomocou satelitných snímok.
Ak by zosuv pôdy zasiahol fjord, mohla by vlna zasiahnuť lode v tejto oblasti, dosiahnuť stoviek metrov v neďalekých horách a zaplaviť obľúbenú turistickú destináciu a zrútiť sa až 10 metrov nad mestom Whittier.
Ešte predtým v tomto roku varovalo 14 geológov, že možno dôjde k veľkému zosuvu počas jedného roka a pravdepodobne počas 20 rokov.
V roku 2015 spôsobil podobný zosuv svahu, ktorý tiež trval celé desaťročia, cunami, ktoré odrezalo les 193 metrov po svahoch fjordu Taani na Aljaške.
“Keď sa zmení klíma, krajina potrebuje čas na prispôsobenie. Ak ľadovec ustupuje veľmi rýchlo, môže “nečakane prekvapiť” okolité svahy a tie sa prepadnú,” hovorí geológ Bretwood Higman, ktorý pracoval vo fjordoch Taani a Barry Arme.
Po preskúmaní 30 rokov starých satelitných snímok geologička Erin Bessettová Kirtonová zistila, že k zosuvom pôdy v Pohorí svätého Eliáša a v národnom parku Glacier Bay na Aljaške došlo počas najteplejších rokov. Podľa jej slov vedci zatiaľ príliš dobre nechápu mechanizmu zosuvu pôdy.
“Vieme o korelácii, ale doteraz sme nepreskúmali hnaciu silu,” vysvetlila.
Reklama
V minulom storočí zo 14 najvyšších zaznamenaných cunami došlo k 10 v ľadovcových horských oblastiach. V roku 1958 vytvoril zosuv pôdy v zátoke Lituya na Aljaške vlnu 524 metrov – vôbec najvyššiu zo všetkých zaznamenaných. Pri zemetrasení na Aljaške v roku 1964 väčšinu úmrtí spôsobili tieto prírodné katastrofy spôsobené podmorskými zosuvmi pôdy.
Odborníci dúfajú, že pomocou senzorov dokážu predpovedať, kedy sa svahy s najväčšou pravdepodobnosťou zrútia na najnebezpečnejších miestach. Budú schopní zaregistrovať sotva postrehnuteľné zmeny, ktoré môžu predznamenávať zosuv pôdy.