Košice 18. januára (HSP/Foto: HSP)
Dospievanie je obdobím, ktoré so sebou prináša mnohé ťažkosti. Ťažkosti pre samotných mladých ľudí, ale aj pre ich rodičov. Ak sa rodičov opýtate ako by charakterizovali obdobie dospievania ich detí, tak možno vám odpovedia: „bolo to veľmi ťažké, vôbec ma nepočúval. Stále mi vyčítala, že jej kamarátky môžu ísť na party či chatu. Účes a oblečenie, ktoré nosil, to bolo niečo hrozné. Čokoľvek som povedala, len zagúľal očami a „sfučal sa“. Ten neporiadok v izbe.“
Dospievajúce deti tiež nezaostávajú so sťažnosťami na rodičov: „je strašne staromódna. Stále mi iba rozkazuje, čo mám urobiť, ako sa obliekať, s kým sa kamarátiť. Nič mi nechce dovoliť a nikam ma pustiť, hoci mojim kamarátom to rodičia dovolia. Stále sa pýta na školu, čo bolo, aké mám známky a prečo sa neučím lepšie.“
Podobné problémy pri dospievaní má aj Kirsten. Tvrdí o sebe, že dlhé roky bola dobré dievčatko. Prišlo však obdobie, keď si začína všímať a uvedomovať, že svet okolo nej nie je dokonalý. Pri dobrovoľníckej práci v útulku si zisťuje, že mnoho ľudí žije bez jedla a strechy nad hlavou.
Po smrti starej mamy a kamaráta cíti výčitky a bolesť. Zabudnúť jej pomáhajú cigarety, alkohol a večierky. Na jednom z nich dochádza k jej úplnému poníženiu. Kirsten už nevie ako ďalej, pretože jej myseľ a srdce zaťažuje príliš veľa vecí. Myslí si, že už nemá dôvod žiť: „Nie je nijaký dôvod, prečo by som tu mala zotrvať. Nemám tu už čo robiť. Ostatným bude lepšie bezo mňa. … Nik odo mňa neočakáva nič svetoborné. Moja rodina, moji priatelia… Dostanú sa z toho, nie? A tak sa rozhodne spáchať samovraždu. “Ide na istotu” a ľahne si na koľajnice. Lenže napriek jej vôli, žije ďalej, pretože Boh má s ňou iné plány. Kirsten nezomiera, avšak prichádza o nohy. To ako sa s tým vyrovná, a či vôbec zvládne mladé dievča život bez nôh sa už dočítate v knihe Život napriek mojej vôli od Kirsten Jane Andersonovej.
Kniha neopisuje len Kirstenim príbeh, ale zachytáva aj jej myšlienky a odkazy pre ťažké životné situácie. Pomáha pochopiť mladému človekovi, že podobné problémy, či už s rodičmi, školou či priateľmi majú aj jeho rovesníci.
Tento príbeh nie je určený len dospievajúcim, ale aj ich rodičom či animátorom, ktorí pracujú s mládežou. Cez príbeh Kirsten môžu vstúpiť do sveta mládeže, vidieť ich pohľad na správanie sa rodičov, či pochopiť, prečo ich dieťa sa správa tak ako sa správa – a to aj napriek tomu, že to niekedy nechce.
Zuzana Franková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno