Komisári sa po orientačnej rozprave o vývoji v Poľsku z hľadiska dodržiavania princípov právneho štátu zhodli na tom, že “treba objasniť fakty objektívnym spôsobom, zhodnotiť situáciu do väčšej hĺbky a začať dialóg s poľskými orgánmi bez predsudkov a ďalších možných krokov”.

Timmermans pripomenul, že na poľskej vláde dnes zaslal ďalší list, v ktorom si exekutíva EÚ vyžiadala spresňujúce informácie o situácii v oblasti ústavného súdu a o zmenách v zákone o verejnom vysielaní. EÚ chce podľa neho začať štruktúrovaný dialóg s Varšavou o dodržiavaní princípov právneho štátu. Prístup Bruselu je “kooperatívny”, keď EÚ nechce nikoho zbytočne obviňovať a s nikým polemizovať. Timmermans zdôraznil, že je ochotný kedykoľvek pricestovať do Poľska a diskutovať s poľskými partnermi o tejto záležitosti.

Prvý podpredseda EK dodal, že o tejto situácii bude exekutíva EÚ rokovať aj s Benátskou komisiou. “Právny štát je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je založená Európska únia. Komisia je spolu s Európskym parlamentom, členskými štátmi a Radou EÚ zodpovedná zaručiť dodržiavanie základných hodnôt EÚ. Politický a právny spor týkajúci sa zloženia ústavného súdu v Poľsku, vyvolali obavy pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu,” spresnil Timmermans.

Poľská vláda sa ocitla pod tlakom EÚ kvôli novému zákonu, ktorý dáva vláde právomoc ovplyvňovať zloženie ústavného súdu a vymenovávať vedenie verejnoprávnej televízie. Kritici týchto opatrení tvrdia, že nové reformy posilnia a “zabetónujú” vplyv vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Tieto politické kroky vyvolali napätie medzi Bruselom a Varšavou, ktoré prichádza vo veľmi nevhodnom čase, lebo Európska únia pod tlakom migračnej krízy a ďalších bezpečnostných výziev vo svojom susedstve potrebuje byť jednotná.

Európske médiá pred dnešným zasadnutím Európskej komisie naznačili, že exekutíva EÚ má možnosť začať používať mechanizmus prijatý v roku 2014, ktorého cieľom je zabrániť vážnemu ohrozeniu právneho štátu v členských štátoch. Timmermans sa na tento mechanizmus odvolal a pripomenul, že bol pri jeho vypracovávaní ešte ako minister zahraničných vecí Holandska.

Väčšina médií sa však zhodla v názore, že EK môže prijať iba akýsi “prvý výstražný krok” voči Varšave, čo dnes aj potvrdila, keď neprijala žiadne záväzné rozhodnutie. Podľa očakávaní nedošlo ani na použitie článok 7. Lisabonskej zmluvy, ktorý umožňuje pozastaviť hlasovacie práva kritizovanej členskej krajiny v EÚ.

Európska komisia nepoužila tento článok ani voči Maďarsku, keď bola vláda Viktora Orbána kritizovaná za nedemokratické zásahy do súdnej moci a masmédií.

Orbánova strana Fidesz je dôležitým členom Európskej ľudovej strany, ktorá maďarského premiéra intenzívne bránila napríklad na pôde Európskeho parlamentu (EP). Avšak konzervatívna PiS nemá v EÚ politických spojencov – nepatrí ani do jednej z troch veľkých politických skupín ľudovcov, socialistov a liberálov. Aj napriek tomu však nová poľská vláda našla spojenca práve v Orbánovi, ktorý oznámil, že jeho krajina nepodporí žiadne sankcie voči Poľsku, ktoré sa zrodia na celoeurópskej úrovni.
V utorok večer, deň pred zasadnutím kolégiom komisárov, predseda EK Jean-Claude Juncker hovoril telefonicky s poľskou premiérkou Beatou Szydlovou. V rámci 45-minútového rozhovoru ju uistil, že rokovania EK o situácii v Poľsku sú “rutinná procedúra”, ktorej snahou je lepšie pochopiť reformy v tejto krajine.

Premiérka Szydlová v utorok pre poľskú verejnoprávnu televíziu TVP uviedla, že jej vláda neustúpi od reforiem, na ktoré s EÚ díva kritickým okom. O situácii v Poľsku bude na budúci týždeň počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rokovať aj Európsky parlament.

Vláda vo Varšave považuje rozhodnutie o monitorovaní za štandardný postup

Dnešné rozhodnutie Európskej komisie (EK) o začatí monitorovania dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku považuje vláda vo Varšave za štandardný postup. Uviedol to dnes v poľskej metropole hovorca vlády Rafal Bochenek.

Bochenek podľa televízie TVN24 vyhlásil, že “Európska komisia jednoducho chce trochu viac informácií o tom, čo sa deje v Poľsku”. “S veľkým potešením budeme informovať predsedu Európskej komisie,” povedal Bochenek s tým, že premiérka Beata Szydlová v utorok zaslala predsedovi EK Jeanovi-Claudovi Junckerovi pozvanie na návštevu Poľska.

Hovorca na novinárov apeloval, aby sa nenechali pomýliť. “Toto naozaj nie je žiadne rozhodnutie, ktoré by malo negatívny vplyv na vzťahy medzi Varšavou a Bruselom.” Postup EK síce Bochenek označil za štandardný, ale na otázku novinárov nebol schopný uviesť ako príklad iný členský štát EÚ, kde by sa bol v minulosti uskutočnil podobný monitoring.

V reakcii na rozhodnutie EK poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski pre agentúru Reuters uviedol, že Poľsko je zmätené rozporuplnými vyhláseniami podpredsedu EK Fransa Timmermansa o začatí monitorovania dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku. Počká si preto na písomné stanovisko EK v tejto záležitosti.

Na margo Timmermansových vyhlásení Waszczykowski uviedol, že “na jednej strane hovoril o potrebe dialógu s Poľskom, a na druhej strane sa zmienil o procedúre (monitorovania dodržiavania princípov právneho štátu). Podľa Waszczykowského by monitorovanie mohlo trvať niekoľko mesiacov.

Poľský minister zahraničných vecí tiež uviedol, že v súlade s legislatívou EÚ novela poľského mediálneho zákona nemôže byť predmetom posudzovania EK. Pokiaľ ide o poľský ústavný súd, Timmermans podľa Waszczykowského nebral do úvahy posledné rozhodnutie tohto súdu o akceptovaní dvoch sudcov vymenovaných vládnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS).

Waszczykowski označil dnešné Timmermansovo vyhlásenie za nekoherentné. Uviedol, že vyvolalo viac zmätku, ako toho vyjasnilo. Z tohto dôvodu Poľsko vyčká na písomné stanovisko EK alebo – v prípade, že by nebolo – si nechá túto záležitosť vysvetliť inak.