„Páči sa vám Porošenko alebo nie, ale za všetko nemôže,“ uvádza novinár názor Brucea P. Jacksona, prezidenta americkej neziskovej organizácie Projekt prechodnej demokracie. „Ukrajinská vláda je tak slabá a krehká, že je to nad jej sily, aby bola schopná vykonávať potrebné opatrenia za účelom vytvorenia jednotného a nezávislého štátu,“ zdôrazňuje.

David M. Herszenhorn sa domnieva, že sa Kyjev snaží nepoľaviť vo svojom úsilí o politické  riešenie a zabezpečenie dohody medzi vládou v Kyjeve a proruskými separatistami, ktorí kontrolujú značnú časť východných regiónov, Doneck a Luhansk – aj napriek tomu, že rokovania sú fakticky zablokované kvôli procesným sporom, paľbe vo februári, volaniu po decentralizácii moci a väčšej miestnej autonómii a nedarí sa uzatvoriť ani dlhodobú dohodu.

Novinár pripomína, že počas vlaňajšej revolúcie obsadili demonštranti centrum Kyjeva, bývalý prezident bol zvrhnutý a k moci sa dostal prezident Petro Porošenko a premiér Arsenij Jaceňuk. „Roztrieštená ekonomika je ale aj v súčasnosti v úpadku, HDP spadlo na 17,6 percenta. Vysokí úradníci sa počas dlhých rokovaní snažili uzatvoriť dohodu so svojimi veriteľmi, ale tú sa nepodarilo zaistiť. Nejaké peniaze Ukrajine prisľúbil Medzinárodný  menový fond a taktiež spojenci vrátane Spojených štátov a Európskej únie,“ pripomína komentátor The New York Times David M. Herszenhorn.

„To však nebude stačiť na to, aby sa krajina udržala nad vodou. To, čo si demonštranti počas revolúcie vysnívali, sa nesplnilo ani zďaleka. Novej vláde sa doposiaľ nepodarilo splniť sľuby ohľadom potlačenia korupcie, ktorá tu aj naďalej prekvitá. Namiesto toho Ukrajina uviazla v nekonečnom kruhu obvinení. Parlament, v ktorom proeurópske strany tvoria väčšinu, hlasoval minulý týždeň o vytvorení zvláštneho výboru, ktorý by vyšetroval tieto obvinenia. Dôvera vo vládu prudko klesá,“ prízvukuje novinár.

„Samozrejme, korupcia sa týka aj vlády, aj keď ona sama popiera akékoľvek obvinenia.  Politici tvrdia, že ohnisko korupcie tu bolo ďaleko pred nimi, keď sa bývalé vlády snažili striasť postsovietskeho dedičstva, zlého hospodárenia a porušovania predpisov. Pokračujúci zmätok sa stáva zdrojom treníc medzi ukrajinskou vládou a jej európskymi spojencami, hlavne v Nemecku a vo Francúzsku. Lídri týchto krajín sa snažia sprostredkovať prímerie a sú  frustrovaní z pomalého tempa zmien,“ vysvetľuje komentátor The New York Times.

„Ukrajina je nepredvídateľná a nespoľahlivá. EU sa pýta, kde je decentralizácia? Kde sú  záväzky? Kde sú reformy?“ hovorí Jackson. Niet sa čomu čudovať, že dôvera vo vládu  prudko klesla. Porošenko nedávno vyhlásil zákrok proti najbohatším a najmocnejším oligarchom Ukrajiny v snahe obmedziť ich politický vplyv a získať podporu verejnosti. Títo  ľudia sú však najväčšími zamestnávateľmi v krajine a všetko sa uzatvára v začarovanom  kruhu,“ upozorňuje komentátor.

„Keď sa vám nechce nič robiť, nemienite nás informovať o tom, čo ste už urobili, hneď budete mať nepriateľov,“ tvrdí Dmitrij V. Firtash, bývalý Janukovičov sponzor, ktorý je  v súčasnosti jedným z hlavných cieľov v „poľovačke na oligarchov“. „Je to veľmi užitočné –  použiť bohatých ľudí, ako návnadu.“

David M. Herszenhorn tvrdí, že pre Kyjev v súčasnosti nie je najväčší cieľ a najťažšia úloha, ako bojovať proti korupcii. Uvádza mienku Davida Sakvarelidzeho, zástupcu generálneho prokurátora, ktorý pomohol vykonať zásadné zmeny v systéme súdnictva v jeho rodnom Gruzínsku, získal ukrajinské štátne občianstvo a poverili ho vedením ukrajinskej generálnej  prokuratúry. „Stále je tu skorumpovaný systém, žiadne systémové zmeny neboli vykonané – ani v trestnom konaní, ani v súdnictve,“ prízvukuje Sakvarelidze.

Opisuje systém trestného súdnictva, ktorý musí byť prestavaný takmer od nuly. „Nemáme žiadnu trestnú politiku. Žiadny z prokurátorov nepozná jasné pravidla,“ zdôraznil. Poukázal na to, že parlament bol príliš sústredený na prijatie legislatívy, ktorá vytvára ešte viac byrokracie.

David M. Herszenhorn pripomína, že jedným z významných sľubov, ktorý zaznel na Majdane, bolo vytvorenie novej protikorupčnej agentúry, ktorá podľa očakávania mala  zamestnať 700 exekútorov. Po dlhom váhaní, 16. apríla Porošenko nakoniec vybral prvého riaditeľa pre túto agentúru – Artema Sytnyka, bývalého prokurátora Kyjevu. Kvôli meškaniu  vláda nebola schopná splniť ani reštitučné prísľuby. Hlavne, že sa nepodarilo získať žiadne miliardy dolárov, ktoré patrili bývalému prezidentovi Viktorovi Janukovičovi, jeho rodine a najbližším spolupracovníkom.

Komentátor prízvukuje, že ani Janukovič alebo niektorý z vyšších úradníkov, ktorí utiekli spolu s ním, neboli zatknutí a mnohí z nich sa v súčasnosti nachádzajú v Rusku. Vyšetrovanie korupčnej činnosti mnohých bývalých zamestnancov, vedenia podnikov vo vlastníctve štátu sa v prevažnej miere zastavilo.

Jegor Sobolev, organizátor minuloročných protestov, ktorý je v súčasnosti poslancom a predsedom Výboru pre prevenciu a potláčanie korupcie, povedal, že jeho panel bol doslova zaplavený sťažnosťami. „Najväčším problémom v krajine je to, že nemáme reálny systém spravodlivosti, nemáme sudcov, väčšina z nich sú ľudia z čias Janukoviča, sú veľmi otrávení korupciou. Rovnaká situácia je aj s prokurátormi. Ďalším problémom je to, že prezident  Porošenko nie je pripravený zaútočiť na skorumpovaných úradníkov.“

Novinár poukazuje na to, že Sobolev nie je sám, kto nedôveruje novej vláde. Mnohí demonštranti z Majdanu sú rozčarovaní z Porošenka, tak aj z Jaceňuka. Uvádza, že viacerí súčasní politickí lídri Ukrajiny tiež neveria, že sa podarí zvíťaziť nad korupciou. Pripomína, že vláda fakticky nesplnila žiaden zo svojich sľubov, keď hovorila o demonopolizácii, deoligarchizácii, deregulácii, decentralizácii a pod. Poukazuje na to, že vôbec nepribudla transparentnosť ani v oblasti ekonomiky, ani v činnosti vlády a oligarchovia zostávajú aj naďalej „základom politického a hospodárskeho života krajiny.“

Podrobne pristavil aj pri záhadných vraždách a pochybných samovraždách, s ktorými sa na Ukrajine akoby vrece roztrhlo. Poukazuje na to, že vyšetrovanie týchto vrážd a samovrážd vôbec nepokročilo a nie sú žiadne výsledky. Dotýka sa aj rusko-ukrajinských problémov. Tvrdí, že Rusko nepotrebuje bojovať proti Ukrajine a Ukrajina bojuje sama proti sebe.

„Rusko iba čaká na to, kým vnútorné problémy urobia Ukrajinu menej atraktívnou pre Západ,“ uvádza novinár názor Alexandra Baunova z Carnegieho Inštitútu v Moskve „Putin je presvedčený, že Rusko nepotrebuje oslabovať Ukrajinu. Ukrajina oslabuje sama seba a on /Putin/ už iba počká a využije túto slabosť niekedy v budúcnosti,“ uzatvára svoj článok v The New York Times komentátor David M. Herszenhorn.