“Samozrejme, studená vojna medzi Iránom a Saudskou Arábiou nie je nová. Počas mnohých rokov určovala deliacu čiaru na Blízkom Východe. Ale iránska jadrová dohoda značne zdvihla stávky v tomto konflikte,” píše analytik.
Podľa jeho názoru sa Rijád obával, že po transakcii iránska vláda dostane “všetky priority normálnych vzťahov so Západom” a vyhne sa nepríjemným následkom “revolučného správania”.
“Hoci ani Rijád ani Teherán nechcú skutočnú vojnu, ekonomická klíma, vytvorená nízkymi cenami ropy, aj politická – priaznivá pre tvrdú rétoriku, zvyšujúcu v oboch hlavných mestách riziko a pravdepodobnosti priameho konfliktu,” píše Mohseni.
Politológ uvádza, že posledné riskantné manévre Saudskej Arábie boli spravené preto, aby bola kompenzovaná rada neúspechov, ktoré štát utrpel prevažne kvôli nestabilnému vzostupu Iránu a vlastnej neschopnosti kráľovstva riadiť kľúčové udalosti v krajine.
K prehrám Rijádu Mohseni radí podpísanie dohody o iránskom jadrovom programe a budúce zrušenie sankcií, ktoré hrozia pritiahnutím ekonomicky silnejšieho Iránu k Spojeným štátom, úspechy Iránu v Sýrii a prítomnosť Ruska v oblasti a tiež účasť Iránu v rokovaniach o sýrskej kríze v Ženeve; nezákonná prítomnosť Iránu v mnohých krajinách.
“Iránsko-saudsku studenú vojnu zvlášť sťažuje tá skutočnosť, že Saudovia si neuvedomujú, že Iránci zaujímajú vhodnejšiu pozíciu na to, aby balansovali na hranici vojny,” píše expert.
Pomocou bojovníkov Iránskych revolučných gard môže Irán zistiť zraniteľné miesta Saudskej Arábie a ďalších krajín. Okrem toho má veľkú skúsenosť a bojové možnosti a je tiež odolný voči vonkajšiemu nátlaku na rozdiel od protivníka.
“Takýmto spôsobom môže konflikt odhaliť nevídané množstvo slabých miest kráľovstva, ohrozujúce tak celkovo jeho politické zriadenie,” je presvedčený analytik.
Ak by konfrontácia prerástla do vojny bude to mať za dôsledok dramatický rast cien ropy
To, čo sa teraz odohráva medzi Rijád a Teheránom, označuje Stafford za “najhoršie konflikt medzi oboma krajinami za niekoľko desaťročí”.
Šiítsky Irán a sunnitská Saudská Arábia sú dávnymi súpermi v regióne. Teherán ostro odsúdil popravu známeho šiítského kazateľa Nimrat Bakir al-Nimrat v Saudskej Arábii, v Iráne sa konali hromadné protestné akcie, boli oi. napadnuté saudské veľvyslanectva v Teheráne a konzulát v Mašhadu. Rijád prerušil diplomatické styky s Iránom.
Za najvážnejší okamih tohto konfliktu pokladá obvinenia Teheránu adresované Rijádu za to, že zasadil letecký úder na území susediacom s iránskym veľvyslanectvom v Jemene. Mnohé krajiny Perzského zálivu majú záujem na deeskaláci konfliktu medzi Saudmi a Iráncami. Také krajiny, ako sú Kuvajt a Katar, majú rozvinuté obchodné styky s Iránom, a navyše je tam dosť početnej šiítsko obyvateľstvo.
“Saudovia telefonujú do krajín tohto regiónu a veľmi aktívne sa pokúšajú presvedčiť ich, aby prerušili všetky styky s Iránom, väčšina krajín Perzského zálivu sa ale pokúša nájsť nejaké vzájomné porozumenie,” cituje Stafford diplomata, ktorý hovoril s agentúrou Reuters. “Celé nešťastie spočíva v tom, že vzájomného porozumenia medzi krajinami tohto regiónu je stále menej”.
Podľa slov Stafforda, geopolitické konflikty na Blízkom východe, najmä za účasti krajín ťažiacich ropu, napomáhali v minulosti zvýšeniu cien “čierneho zlata”. Avšak na pozadí terajšieho konfliktu ceny naďalej klesajú, pretože presýtenie trhu ropou sa ukázalo byť významnejším činiteľom, než možné prerušenie dodávok.
“Čo ale bude, keď sa zmení terajší studená vojna medzi Saudskou Arábiou a Iránom v horúcu?”, Pýta sa analytik.
Saudská Arábia má veľa dôvodov na to, aby neustúpila – aspoň preto, že sa kráľovstvo cíti “obliehanou pevnosťou”. Ide o množstvo problémov: o činnosť extrémistov vnútri krajiny, o rastúci vplyv Iránu a o poškodené vzťahy s USA.
“Jadrová zmluva medzi Iránom a Západom Rijádu iba potvrdila, že sa hrozba pre kráľovstvo zvyšuje,” vysvetľuje Stafford.
Ak sa zmení konfrontácia medzi Saudskou Arábiou a Iránom v priamy vojenský konflikt, bude to mať katastrofálne následky pre ropné trhy. V tomto prípade poruchy dodávok určite ovplyvnia ceny ropy, píše analytik.
Odvoláva sa na názor amerického experta, profesora Univerzity Georgea Washingtona Hosseini Askariho. “Ak dôjde k vojenskej konfrontácii medzi Iránom a Saudskou Arábiou, môžu ceny ropy vystúpiť naraz až na 250 USD, potom sa ale znížia na 100 USD,” vyhlásil. Ak zaútočia Rijád a Teherán na ropné terminály jeden druhého, zvýši sa cena ešte viac, dodal.
Stafford zdôrazňuje, že podobný vývoj udalostí je možný len “vo vzdialenej perspektíve”. Hranica medzi prebytkom a nedostatkom ropy je však tenšia, ako sa mnohí ľudia domnievajú, zdôraznil.



















