Môj profil 
Predplatné
Tak, podotýka expert, v roku 2010 s podporou administratívy amerického prezidenta Baracka Obamu bol pripravený balík reforiem štruktúry riadenia MMF. Predpokladalo sa, že členovia skupiny BRICS dostanú taký počet hlasov, ktorý by spravodlivejšie odrážal ich podiel na globálnej ekonomike. Projekt reforiem bol odmietnutý kongresom Spojených štátov, pretože väčšina republikánov spochybňovala potrebu medzinárodnej finančnej spolupráce a okrem toho, nové pozmeňujúce návrhy by posilnili postavenie Pekingu a oslabili Washington.
“To je iba príklad, ktorý poukazuje na postavenie do ktorého sa Spojené štáty dostali v dôsledku rastu Číny – od roku 2005 Washington neustále naliehal na Peking a vyzýva ho k “zodpovednosti” a dokonca Čínu nazýva “globálnym jazdcom bez hlavy”. Odmietnutie reformovať Medzinárodný menový fond prehĺbilo nezrovnalosti a jasne ukázalo, že sa Spojené štáty nechcú deliť s Čínou o moc: Washingtonu vyhovuje súčasné usporiadanie vecí,” tvrdí analytik.
Ale svet sa mení, hovorí McKinney. Čína vytvára paralelnú globálnu finančnú štruktúru, počnúc AIIB (Ázijska infraštruktúrna investičná banka) a skupina BRICS zriaďuje Rozvojovú banku BRICS s počiatočným vkladom 100 miliard dolárov. Snaha väčšiny západných spojencov Washingtonu vstúpiť do AIIB aj napriek “pokynom” Spojených štátov, vytvorila také konfliktné prostredie, že vojenská konfrontácia medzi Washington a Pekingom sa už nezdá nemožná.
Autor materiálu cituje prácu “Nemožná vojna: Čína, USA a logika konfliktov veľmocí,” profesora London School of Economics Christophera Cokera, kde sa nachádza historická analógia konfrontácie medzi Pekingom a Washingtonom – Peloponézska vojna v starovekom Grécku medzi Aténami (Aténsky námorný spolok) a Spartou (Peloponézky spolok). Po vojne, ktorá oba spolky vyčerpala, sa obe strany stali rukojemníkmi tretích strán a hlavne Perzká ríša mohla zasahovať do ich vnútorných záležitostí. K vojne došlo práve kvôli rastu moci Atén a ich ambíciám získať nadvládu na gréckymi mestami a obavám Sparty z tohoto vývoja.
Nakoľko sú blízko k vojne Čína a Spojené štáty? kladie si otázku. Spojené štáty trvajú na zachovaní status-quo, no Čína sa chystá zmeniť súčasný poriadok. Avšak čínska elita si je vedomá rizík svojho rýchleho rastu a ponúkajú spojeným štátom “nový model vzťahov medzi veľmocami,” ale americké mocenské a akademických kruhy reagujú na tieto výzvy nepriateľský. Washington nechce diskutovať s Pekingom na úrovni rovný s rovným a nechápe navrhovanú čínsku “inovácia v diplomatickej teórii a praxi.”
“Dôvodom pre čínsko-americkú vojnu môže byť rivalita medzi dominujúcou silou a uchádzačom o vládu, dôvodom alebo zámienkou môžu byť čínske pokusy pokaziť vzťahy medzi Spojenými štátmi a jeho satelitmi alebo námorné spory, nad rámec obvyklého “ukazovania svalov”.
Podľa profesora Cokera, šanca, že môže dôjsť k vojne medzi Čínou a Spojenými štátmi je 50/50. Ku kolízii nedôjde iba v prípade, že politickí predstavitelia oboch krajín budú robiť všetko, čo je v ich silách, aby tomu zabránili. Ale nerobia to z veľkej časti preto, že táto vojenská konfrontácia sa im zdá nepravdepodobná. Vojna bude “nemožná”, ak si elity uvedomia, že iba uplatnenie zručností “krízového riadenia” pomôže udržať mier na kontinente, a “nevyhnutnou” sa stane v prípade, že si predstavitelia neuvedomia vážnosť hrozby vojenskej konfrontácie.
jf
.jpg)
.JPG)
