Môj profil 
Predplatné
V petícii poukazujú na to, že sú ubytovaní na izbách (resp. bunkách) s cudzími ľuďmi, čím malo dôjsť v niektorých prípadoch k tomu, že z rozhodnutia štátu zdieľali spoločný priestor ľudia následne testovaní na COVID-19 pozitívne s ľuďmi testovanými negatívne.
V petícií sa taktiež uvádza, že niektorí boli nútení hodiny čakať na štátnych hraniciach a neskôr boli zoskupovaní do spoločných priestorov či autobusov.
„Doteraz nie je známe, koľko pozitívnych prípadov skutočne pochádza zo zahraničia, koľko vzniklo na hraniciach, pri prevoze či následne v štátnych karanténnych zariadeniach,“ upozorňuje petícia.
Ľudia vracajúci sa zo zahraničia sa okrem toho sťažujú aj na to, že niektorí z nich sú do štátnych karanténnych zariadení umiestňovaní aj napriek tomu, že spadajú pod výnimky z opatrenia, o ktorých sú ale nútení rozhodnúť policajti bez lekárskeho či právnického vzdelania priamo na mieste.
„Náklady na prevádzku štátnych karantén sú vysoké, a to predovšetkým pre štát, ktorý by tieto prostriedky v týchto ťažkých časoch mohol využiť inak. Nezanedbateľné sú ale aj pre nemálo z nás, keďže sme mnohí v súčasnej dobe prišli o prácu.“
Chaos má vznikať aj pri premiestňovaní repatriantov do štátnych karantén. Niektorí z nich, s pobytom na západnom Slovensku, sú totiž kvôli kapacitám umiestňovaní do štátnej karantény na východnom Slovensku, iných s pobytom na východnom Slovensku zase umiestnili do štátnej karantény na západnom Slovensku.
„Cítime strach, obavy a úzkosť. Vnímame to ako ‘lotériu’, a to zase ako rozpor s konceptom ľudskej dôstojnosti. Buď budeme mať šťastie a umiestnia nás do karantény, kde budeme v bezpečí, alebo naopak, skončíme v karanténe so zlými hygienickými podmienkami a pomiešaní s ďalšími, ktorí budú pozitívni a budeme tam musieť zostať niekoľko týždňov. Ako dlho budeme čakať na hraniciach? Kam nás nakoniec pošlú? Niektorí týmto pomaly strácame dôveru v štát a jeho inštitúcie,“ píšu autori petície a dodávajú, že tým, že ich umiestňujú do štátnej karantény, priamo alebo nepriamo ich takto označujú za hrozbu.
Slováci pracujúci v zahraničí stojaci za petíciou tvrdia, že si plno uvedomujú vážnosť situácie a preto sa správajú nanajvýš zodpovedne. „Sme si vedomí toho, že robíte, čo sa dá, že máte len tie najlepšie úmysly. Opatrenie o povinných štátnych karanténach pre všetkých ľudí prichádzajúcich zo zahraničia je v európskom priestore raritou a má to svoje dôvody. Štátne karantény sú náročné na organizáciu a pri akýchkoľvek chybách, ku ktorým žiaľ dochádza, sú veľkým rizikom nielen pre šírenie nákazy, ale aj pre ohrozenie fyzického a psychického zdravia ľudí, ktorí sa do nich umiestňujú. Nášho zdravia. Naše základné práva a slobody sú ohrozované a žiaľ aj porušované.“
Vláde a premiérovi preto navrhujú alternatívne riešenie. Podľa ich názoru, by namiesto povinnej štátnej karantény mala byť štátna karanténa na dobrovoľnej báze pre tých, ktorí nemajú kde stráviť domácu karanténu alebo nechcú ohroziť či obmedziť členov spoločnej domácnosti. Pre ostatných Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia navrhujú povinnú 14-dňovú domácu karanténu, ideálne spojenú s povinným testovaním priamo na hraniciach.
Zároveň v petícii vyjadrili nesúhlas s konaním ľudí, ktorí domácu karanténu porušili a ostro sa voči tomu vymedzili.
„Navrhujeme Vám a sami sa zaväzujeme, že v prípade nahradenia štátnej karantény domácou karanténou budeme túto karanténu dodržiavať. Vyhlasujeme, že sa podrobíme primeraným a zákonným kontrolám prostredníctvom sledovania mobilných telefónov či aplikácií, prostredníctvom osobnej kontroly úradníkov či polície, či dokonca prostredníctvom elektronického monitorovacieho systému (náramkov),“ uvádzajú v petícií s tým, že sú si vedomí peňažnej pokuty, rovnako ako toho, že by porušením domácej karantény mohli ohroziť nielen svojich blízkych, ale aj ďalších obyvateľov Slovenskej republiky.
Tatiana Stará
.jpg)
