TERCHOVÁ: Kultúra v obci už neponúka len dominantný folklór, ale aj iné žánre

Terchová 4. januára (TASR) – Kultúrny život v Terchovej za ostatné štvrťstoročie podľa riaditeľa Miestneho kultúrneho strediska (MKS) Rudolfa Patrnčiaka rozkvitol, pričom dominantné folklórne hnutie si udržalo priestor, ale popri ňom vyrástli aj umelci z iných žánrov.

Zdôraznil, že rozkvitli rôzne druhy umenia, ktoré dovtedy len v tichosti sedeli a čušali. "Dnes má Terchová ľudových, ale aj operných, muzikálových či rockových spevákov. Má ľudové hudby, ale aj kapelu, ktorá robí world music, alebo rockovú muziku. V kostole máme duchovnú hudbu, ale máme aj detské a mládežnícke súbory. Je tu veľký kolektív, ktorý účinkuje na Cyrilometodských dňoch, Jasličkovej pobožnosti alebo Jánošíkových dňoch. Sú tu ľudoví rezbári aj akademickí sochári. Sú tu historici, spisovatelia. Je úžasné, že tie žánre si nekonkurujú, ale sa dopĺňajú," povedal Patrnčiak.

Za štvrťstoročie sa podľa šéfdramaturga terchovského štátneho sviatku – medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni Petra Cabadaja podarilo pochovať dovtedy zaužívaný stereotypný duch kolektivizmu. "Prípadne výlučne folklórny dominantný uhol pohľadu, ktorý do roku 1989 charakterizoval slovenské regióny. A ponúkli sme iný pohľad na život v regióne. Individuálny, kritický a zároveň pohľad, do ktorého sa úplne prirodzene okrem folklóru zmestí aj silný príbeh, historická udalosť, aj tvorivé aktivity dnešných ľudí. A tak sa stalo, že symbiózou znalosti histórie, kreativity, interpretácie, ale aj moderných technológií sme dostali Terchovú až do UNESCO," uviedol Cabadaj.

Riaditeľ terchovského MKS podotkol, že zápis terchovskej muziky do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO ponúka príležitosť na jej komplexné zmapovanie, ale aj ochranu a všestrannú podporu. "Aby terchovská muzika dostala vážny priestor. Lebo ľudová kultúra s nádhernou prírodou, ktorú sme dostali od Pána Boha do vienka, najviac reprezentuje tento kraj. Zaslúži si, aby mala múzeum alebo strechu nad hlavou. Kde budú nástroje zdokumentované od prvopočiatku až podnes. Ako vyzerali, ako sa vyvíjali a ako dnes vyzerajú. Lebo to je živý proces a všetko sa mení," skonštatoval Patrnčiak.

Doplnil, že zdokumentovať treba aj rôznych muzikantov, ktorí posúvali dejiny, alebo boli vodcami jednotlivých generácií. "Terchová bodovala práve na tom, že každá generácia mala svoje zastúpenie. Pupočná šnúra sa neroztrhla, ale odovzdávalo sa to z generácie na generáciu. A samozrejme, zjednotiť roztrúsený archív. Či v rozhlase, televízii, vo filme či v súkromných spoločnostiach i jednotlivcov. Všetko treba zjednotiť a niekde uložiť. Aby ďalšie generácie, ktoré po nás prídu, mohli z tohto čerpať, ďalej to udržiavať a rozvíjať," skonštatoval Patrnčiak.

Terchovská muzika je podľa Cabadaja zapísaná do UNESCO ako dôkaz, že tradícia, budovaná na znalosti prostredia, tvorivých symbiózach a na vyhľadávaní nových momentov v regiónoch sa môže stať pre svet atraktívna. "Posunie Terchovú do svetového vnímania takýchto lokalít, kde sa prirodzeným spôsobom prepája minulosť s dneškom. A zároveň sa vytvára kontinuita pre budúcnosť. Pretože dnešná základňa terchovskej muziky je taká silná, že sa nemusíme o jej budúcnosť obávať. O tom sú aktivity v Terchovej. O tom sú nielen Jánošíkove dni, ale celá silná základňa ľudí. Podhubie, ktoré našlo spoločnú reč s minulosťou, vie komunikovať a vytvára si tým pádom silné zázemie pre budúce snaženia a tvorivé a kreatívne reflexie," uzatvoril Cabadaj.

UPOZORNENIE: TASR dnes vydáva o obci Terchová seriál spravodajských materiálov.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy a fotoreportáž.