Frankfurt 01. marca 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Kay Nietfeld/Pool Photo via AP)
Mario Draghi sa pravdepodobne nestačí čudovať: napriek biliónom, ktoré ECB napumpovala do finančného systému, oficiálne údaje hovoria, že inflácia v eurozóne bola v januári znova v negatívnom teritóriu. ECB na to neodpovedala nijak originálne: chce do systému napumpovať ešte viac peňazí
Ceny v eurozóne vo februári medziročne klesli o 0,2 percenta a budú ďalej klesať, oznámil európsky štatistický úrad v Bruseli v pondelok na základe predbežných údajov. Odborníci očakávali nezmenenú úroveň. V januári inflácia predstavovala 0,3 percenta, no prudký pokles cien ropy spôsobil, že životné náklady od septembra prvýkrát klesli: ceny energií boli vo februári oproti predchádzajúcemu roku nižšie o 8 percent. Európska centrálna banka (ECB) sa pozerá na padajúce ceny s obavami: mieru inflácie vo výške dvoch percent považuje za optimálnu pre ekonomiku, od tohto cieľa je však ďaleko.
“Inflácia sa opäť ponorí pod nulovú líniu, kde bude ležať v nadchádzajúcich mesiacoch. Tým bude menová politika pod ešte väčším tlakom,” uviedol ekonóm Alexander Krueger z Bankhaus Lampe: vhodné opatrenia by ECB mala spustiť na plné obrátky ešte pred zasadnutím Rady 10. marca. Špekulácie o blížiacich sa opatreniach ECB spôsobili zníženie kurzu eura voči doláru: ten upadol na najnižšiu úroveň za takmer štyri týždne.
Viceprezident ECB Vitor Constâncio nedávno naznačil, že neprijateľne nízka inflácia v eurozóne by sa mala upraviť v priebehu marca vďaka protiopatreniam. Kľúčový význam budú však mať aktualizované prognózy centrálnej banky: experti odhadli v decembri 2016 mieru inflácie 1,0 a v roku 2017 až 1,6 percenta. Tieto čísla ale budú kolísať v reakcii na klesajúce ceny ropy a pravdepodobne budú revidované smerom nadol.
Počas deflácie spotrebitelia odkladajú nákupy na neskôr v nádeji na získania nižšej ceny. To vyvoláva ekonomickú zostupnú špirálu, ktorá má na svedomí nižšie mzdy a investície. Podľa ekonómov je preto pravdepodobné, že dôjde k zmene úrokovej sadzby pre finančné inštitúcie. V súčasnej dobe stojí na hodnote mínus 0,3 percenta, čo znamená, že finančné inštitúcie musia zaplatiť pokuty, ak si v centrálnej banke uložia peniaze.
Špekuluje sa tiež o mesačnom zvýšení veľkého nákupného programu ECB. Kontroverzný program zastrešuje nákupov cenných papierov v mesačnom objeme približne 60 miliárd eur. Program bude prebiehať najmenej do konca marca 2017 a s celkovým objemom cca 1,5 bilióna €. Cieľom opatrení ECB je požičiavať viac, tlačiť ekonomiku smerom hore a podnecovať infláciu.