Švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer sa v stredu 27. septembra zúčastnil na mimoriadnom zasadnutí a neskôr vyhlásil, že vláda sa bude snažiť rýchlo konať, aby čelila trendu bombových útokov, uvádza televízia SVT.

“Sme vo veľmi vážnej situácii. Mimoriadne vážne je najmä to, že výbuchy postihli mnoho nevinných ľudí,” povedal Strömmer po mimoriadnom zasadnutí.

Pridal sa k nemu aj minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin, ktorý vysvetlil, že bude vytvorený nový národný register výbušnín, aby vláda mohla sledovať osoby, ktoré môžu legálne vlastniť výbušný materiál.

“Ani jeden kus dynamitu by sa nemal dostať do nesprávnych rúk,” povedal Bohlin, keďže register by mal vstúpiť do platnosti v roku 2024.

Bolo oznámené aj ďalšie opatrenie zamerané na riešenie otázok dôvernosti, ktoré by mohli brániť komunikácii medzi osobami, ktoré získavajú a vlastnia výbušniny, a príslušnými orgánmi.

Nie je jasné, do akej miery bude register úspešný. V roku 2017 švédska vláda zaviedla politiku amnestie, ktorá umožňuje každému odovzdať ručné granáty, teda zbrane, ktoré sa používali aj pri násilí gangov. Počas prvých piatich rokov uplatňovania tejto politiky však bolo odovzdaných len päť granátov.

Toto oznámenie je len posledným krokom súčasnej stredopravej švédskej vlády v súvislosti s bojom proti násiliu gangov.

Začiatkom januára tohto roku sa premiér Ulf Kristersson vyjadril k tejto téme po viacerých smrteľných streľbách a označil gangy za “domácich teroristov našej doby”.

“Polícia robí, čo môže, aby zabránila stupňujúcemu sa násiliu, ale na to, aby sme sa zbavili zločinnosti súvisiacej s gangmi, budú potrebné ďalekosiahle a časovo náročné opatrenia,” povedal Kristersson.

Navrhované opatrenia prichádzajú po dvoch bombových útokoch v priebehu dvoch dní tohto týždňa, pričom prvý sa odohral v Hässelby v štokholmskom regióne v pondelok 25. septembra, keď približne o 21.00 h došlo k výbuchu na schodisku obytného domu.

Traja ľudia boli prevezení do miestnej nemocnice kvôli zraneniam, ktoré utrpeli v dôsledku výbuchu, a približne 30 ľudí bolo evakuovaných zo svojich domovov, ale neskôr sa mohli vrátiť.

Hovorkyňa polície Rebecca Landbergová sa k prípadu vyjadrila slovami: “Dve osoby boli vzaté na výsluch, ale v tejto chvíli nemôžem povedať viac. Polícia je na mieste a počas dopoludnia začne technické vyšetrovanie.”

Podľa SVT sa predpokladá, že výbuch súvisí s činnosťou zločineckého gangu.

Druhý výbuch sa odohral v utorok ráno v Linköpingu a tiež sa predpokladá, že súvisí s trestnou činnosťou gangov, konkrétne takzvanej siete Foxtrot, keďže údajným terčom mala byť príbuzná jedného z vodcov gangu.

Po bombovom útoku bola 25-ročná žena prevezená do nemocnice s ľahkými zraneniami, ale neskôr bola prepustená. Ďalšia žena sa obrátila na políciu a tvrdila, že bola zranená. Po incidente bolo evakuovaných aj celkovo 18 bytov.

Podľa polície bol ako možný podozrivý z bombového útoku zatknutý 18-ročný muž, zatiaľ čo vyšetrovatelia vykonávali technickú obhliadku miesta činu.

Útok na príbuzného vodcu gangu, a nie na samotných členov gangu, sa stal novým trendom v pretrvávajúcich problémoch Švédska s násilím kriminálnych gangov.

Začiatkom tohto mesiaca sa terčom pokusu o atentát stala svokra jedného z najznámejších vodcov švédskeho gangu, Rawa Majida, známeho aj ako “kurdská líška”, ale potenciálny atentátnik strieľal na nesprávnu adresu a zabil inú ženu, údajne vo veku 60 rokov.

Kurdský líšiak v súčasnosti žije v Turecku, kde sa ho švédskym orgánom nepodarilo zatknúť. turecká vláda neprejavila ochotu vydať ho, keďže Majid mohol získať turecké občianstvo v rámci programu “investície za občianstvo”.

Bombové útoky vo Švédsku nie sú novinkou; v nedávnej minulosti krajina zaznamenala stovky výbuchov, napríklad v roku 2019, keď došlo k približne 257 explóziám.

Úspešné stíhanie bombových útokov však bolo pre švédske súdy ťažké, v roku 2019 bolo vynesených len sedem rozsudkov.

V roku 2020 Marie Borghová, šéfka pyrotechnického oddelenia švédskej národnej polície, uviedla, že vyšetrovanie bombových útokov je jedinečne ťažké a zložité:

S technickými dôkazmi je to ťažké, keď sú vyhodené do vzduchu. Väčšina z nich je vyhodená do vzduchu v súvislosti s detonáciou. Často to môže byť niekto, kto si túto prácu objedná na základe nejakého existujúceho konfliktu. Výrobca bomby ju zostrojí a niekto ju potom vykoná.

Podľa Borgha je väčšina bômb podomácky vyrobená a niektoré z nich možno spojiť s konkrétnymi výrobcami bômb, keď vyšetrovatelia nájdu podobné konštrukčné vzory.

“Často ide o ľudí s určitou kriminálnou minulosťou v kombinácii s technickým vzdelaním, napríklad ako elektrikári. Alebo len všeobecne technicky nadpriemerne zainteresovaní ľudia,” povedala v rozhovore začiatkom tohto mesiaca.

Prečítajte si tiež:

• Apokalyptická scéna. Uzbeckým hlavným mestom otriasol obrovský výbuch