Švédski demokrati sľubujú ochranu slobody prejavu

Štokholm 14. augusta 2023 (HSP/The European Conservative/Foto:TASR/AP-Caisa Rasmussen)

Otázky národnej bezpečnosti zohrávajú úlohu pri rozhodovaní o tom, či by sa malo zakázať pálenie Koránu, najmä po tom, ako bezpečnostné služby severskej krajiny varovali pred možnými teroristickými útokmi, píše Zoltán Kottász pre The European Conservative

Sloboda prejavu je opäť v centre diskusie okolo nedávneho pálenia Koránu vo Švédsku, keďže pravicová strana Švédski demokrati (SD) sľubuje, že sa postaví proti akýmkoľvek zmenám zákonov o slobode prejavu alebo úplnému zákazu protestov proti páleniu Koránu.

Vláda premiéra Ulfa Kristerssona uviedla, že v obavách o národnú bezpečnosť preskúma a v prípade, že na to bude dôvod, zmení zákony tak, aby polícia mohla zastaviť pálenie Koránu. Rashid Farivar, poslanec parlamentu za stranu Švédski demokrati, narodený v Iráne, povedal:

Do posledného dychu budem brániť švédsku slobodu prejavu. Nie je správne, aby sme ustupovali pred požiadavkami diktatúr a islamistov, pretože aká bude ďalšia požiadavka?

Strana nie je členom stredopravej koaličnej vlády, ale poskytuje svoju vonkajšiu podporu kabinetu Ulfa Kristerssona. “Musíme sa postaviť za našu demokraciu a slobodu slova,” zdôraznil ďalší politik SD iránskeho pôvodu Nima Gholam Ali Pour.

Dánsko aj Švédsko boli ostro kritizované moslimskými krajinami za to, že dovolili protiislamským aktivistom páliť na verejnosti svätú knihu islamu, Korán. Naposledy malá skupina aktivistov zapálila výtlačky knihy pred egyptským a tureckým veľvyslanectvom v Kodani.

Turecko odložilo vstup Švédska do NATO čiastočne kvôli páleniu Koránu, pričom turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan označil znesväcovanie za “ohavné činy”, ktoré sú pod zámienkou “slobody prejavu” neprijateľné. Na švédske veľvyslanectvo v Bagdade vtrhol rozzúrený dav po tom, ako bol pred irackým veľvyslanectvom v Štokholme pošliapaný Korán, čo spôsobilo diplomatické napätie medzi oboma krajinami. Podobné udalosti viedli k diplomatickému napätiu medzi Dánskom a Irakom. V poslednom prípade bola na švédske veľvyslanectvo v Bejrúte hodená bomba pripomínajúca zápalnú fľašu, ktorá však nebola odpálená.

Vo februári sa štokholmská polícia pokúsila zakázať udeľovanie povolení na pálenie Koránu, ale švédske súdy tento zákaz čoskoro označili za nezákonný a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že obavy polície o bezpečnosť nestačia na potlačenie slobody prejavu.

Zmena zákonov, ktorá by umožnila takéto zákazy, sa zdá byť nemožná, keďže Ulf Kristersson by nemal podporu Švédskych demokratov ani Kresťanských demokratov, jedného zo svojich koaličných partnerov. Podpredsedníčka vlády Ebba Buschová, líderka kresťanských demokratov, uviedla, že Švédsko si samo určuje svoju legislatívu a nenechá sa ovplyvňovať vierou alebo zákonmi iných krajín.

Švédsko má zákony zakazujúce nenávistné prejavy voči etnickým, národnostným a náboženským skupinám a voči ľuďom na základe sexuálnej orientácie, ale pálenie svätých písiem sa považuje za prijateľnú kritiku, uvádza agentúra Reuters. Verejné podujatia, ako je pálenie Koránu, však môžu byť zakázané, ak ohrozujú národnú bezpečnosť, a tým sa Kristerssonova vláda zaoberá.

Podľa domácej bezpečnostnej služby SAPO sa obraz Švédska zmenil “z tolerantnej krajiny na krajinu nepriateľskú voči islamu a moslimom”, čo môže podnietiť hrozby násilných islamistov voči Švédsku. Šéf švédskej polície pre boj proti terorizmu Magnus Sjöberg tiež varoval, že Švédsko by sa mohlo stať cieľom islamských teroristov. “Máme oznámenia a komuniké od niekoľkých teroristických skupín, ktoré v súčasnosti spomínajú Švédsko spolu s Dánskom a Holandskom. Tým sa hrozba stáva hmatateľnejšou,” povedal.

Z prieskumu verejnej televíznej stanice SVT vyplýva, že väčšina Švédov (53 %) je proti páleniu svätých kníh, zatiaľ čo 34 % tvrdí, že by malo byť povolené.