Svätý Otec pri modlitbe Anjel Pána: Modlím sa za mier na Kaukaze

Vatikán 28. septembra 2020 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS-SpC-Vatikan, TASR/AP-Petros Giannakouris)

Modlitbou za mier na Kaukaze reagoval pápež František na čerstvé správy o ozbrojených zrážkach medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Pri nedeľnom poludňajšom stretnutí s veriacimi na Vatikánskom námestí, ktoré prebiehalo za daždivého počasia, pripomenul ťažkú situáciu vnútorne vysídlených osôb, na ktoré je zameraný aktuálny Svetový deň migrantov a utečencov. Venoval tiež slová povzbudenia pracovníkom cestovného ruchu, zasiahnutým krízou koronavírusu.

V úvodnom príhovore z okna Apoštolského paláca sa pápež František zameral na Ježišovu požiadavku opravdivej nábožnosti, ktorá nie je len vonkajšou fasádou, ale neustálou spoluprácou s Božou milosťou na vlastnom vnútornom obrátení a zlepšení života:

„Viera v Boha si žiada každý deň sa obnovovať vo voľbe dobra pred zlom, vo voľbe pravdy pred klamstvom, vo voľbe lásky k blížnemu pred egoizmom.“

Modlitba za pokoj na Kaukaze

Po modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania Svätý Otec vyzval veriacich ku chvíli ticha za mier v oblasti Kaukazu:

„Prišli znepokojivé správy o stretoch v oblasti Kaukazu. Modlím sa za mier na Kaukaze a žiadam strany, ktoré sú v konflikte, aby vykonali konkrétne gestá dobrej vôle a bratstva, ktoré budú môcť priviesť k vyriešeniu problémov nie použitím sily a zbraní, ale prostredníctvom dialógu a rokovania. Modlime sa spoločne, v tichu, za mier na Kaukaze.“

Práve v nedeľu 27. septembra v hodinách prijal pápež František vo Vatikáne návštevu patriarchu a katolikosa všetkých Arménov Karekina II.

Blahorečenie sestry Márie Alojzie v Neapole

Svätý Otec pri modlitbe Anjel Pána pripomenul aj sobotné blahorečenie talianskej rehoľníčky z 19. storočia, bl. Márie Alojzie od Najsvätejšej sviatosti, zakladateľky Kongregácie františkánskych sestier adorátoriek Svätého kríža

„Poďakujme Bohu za túto novú blahoslavenú, príklad kontemplácie tajomstva Kalvárie a neúnavnosti v prejavoch dobročinnej lásky.“

 

Reklama

Svetový deň migrantov a utečencov

V poslednú septembrovú nedeľu Cirkev slávi Svetový deň migrantov a utečencov, tentoraz zameraný zvlášť na situáciu tzv. vnútorne vysídlených osôb. Pápež František v tejto súvislosti pozdravil skupinu na Námestí sv. Petra týmito slovami:

„Zdravím utečencov a migrantov prítomných na námestí pri monumente nazvanom „Nebadaní anjeli“ (porov. Hebr. 13,2), ktorý som požehnal pred rokom. Tento rok som sa rozhodol venovať svoje posolstvo vnútorne vysídleným, ktorí sú prinútení utiecť, tak ako sa to prihodilo aj Ježišovi a jeho rodine. „Prinútení utiecť ako Ježiš Kristus“ – toto sa týka vysídlených ľudí, migrantov. Pamätáme v modlitbe osobitne na nich a na tých, ktorí im pomáhajú.“

 

Svetový deň cestovného ruchu

Okrem situácie migrantov pamätal pápež František aj na krízou zasiahnutú oblasť turizmu:

„Na dnes pripadá aj Svetový deň cestovného ruchu. Pandémia tvrdo zasiahla tento sektor, tak dôležitý pre mnohé krajiny. Chcem povzbudiť tých, čo pracujú v cestovnom ruchu, osobitne malé rodinné podniky a mladých. Kiež sa všetci môžu už skoro pozviechať zo súčasných ťažkostí.“

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry,

v mojej krajine sa zvykne hovoriť: „V zlom počasí prívetivá tvár“. V tomto duchu vám teda prajem: dobrý deň!

Svojím kázaním o Božom kráľovstve sa Ježiš stavia proti takej nábožnosti, ktorá je odtrhnutá od života človeka, ktorá neapeluje na jeho svedomie a zodpovednosť v konfrontácii s dobrom a zlom. Ukazuje to aj cez podobenstvo o dvoch synoch, ktoré nám dnes ponúka Evanjelium podľa Matúša (porov. 21,28-32). Na pozvanie otca ísť pracovať do vinice prvý syn impulzívne odpovedá „nie, nejdem“, no potom to oľutuje a ide; avšak druhý syn, ktorý ihneď odpovedá „áno, áno, otče“, tam v skutočnosti nejde.

Poslušnosť nespočíva v hovorení „áno“ alebo „nie“, ale vždy v konaní, v obrábaní vinice, v uskutočňovaní Božieho kráľovstva, v konaní dobra. Týmto jednoduchým príkladom chce Ježiš prekonať také náboženstvo, ktoré sa chápe iba ako vonkajšie a zvykové praktizovanie, ktoré sa neodráža v živote a konaní osôb, náboženstvo povrchné, čisto „rituálne“, v tom zlom zmysle slova.

Predstaviteľmi tejto nábožnosti typu „fasády“, ktorú Ježiš neschvaľuje, boli v tom čase „veľkňazi a starší ľudu“ (Mt 21,23), tí, ktorých podľa Pánovho napomenutia budú do Božieho kráľovstva predchádzať mýtnici a neviestky (porov. v. 31). Ježiš im hovorí: „Mýtnici“ – teda hriešnici – „a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.“

Tento výrok sa nemá brať v tom zmysle, akoby konali dobre tí, čo nedodržiavajú Božie príkazy, tí, čo sa neriadia morálkou a hovoria: „Veď tí, čo chodia do kostola sú horší ako my!“ Nie, nie tomuto vyučuje Ježiš. Ježiš nepoukazuje na mýtnikov a neviestky ako na vzory života, ale ako na tých, ktorí sú „privilegovaní vzhľadom na milosť“.

A chcel by som zdôrazniť toto slovo „milosť“, lebo obrátenie je vždy milosťou. Milosťou, ktorú Boh ponúka komukoľvek, kto sa mu otvorí a obráti sa k nemu. Vskutku, tieto osoby, keď počuli jeho kázanie, sa kajali a zmenili svoj život. Len si spomeňme na Matúša, napríklad, na sv. Matúša, ktorý bol mýtnikom, tým, kto zapredáva svoju vlasť.

V dnešnom Evanjeliu ten, čo sa ukáže byť lepším je ten prvý syn, nie preto, že povedal svojmu otcovi „nie“, ale preto, že sa u neho toto „nie“ zmenilo na „áno“, že oľutoval. Boh je trpezlivý s každým z nás: neustáva, nevzdáva to po našom „nie“; necháva nás slobodnými i vzdialiť sa od neho i robiť chyby.

Premýšľať nad Božou trpezlivosťou je niečo úžasné! Nad tým, ako nás Pán stále čaká, ako je vždy pri nás, aby nám pomohol; ale rešpektuje našu slobodu. A s chvením očakáva naše „áno“, aby nás opäť mohol objať vo svojom otcovskom náručí a zahrnúť nás svojím bezhraničným milosrdenstvom.

Viera v Boha si žiada každý deň sa obnovovať vo voľbe dobra pred zlom, vo voľbe pravdy pred klamstvom, vo voľbe lásky k blížnemu pred egoizmom. Tomu, kto sa obráti k tejto voľbe po tom, čo zakúsil hriech, tomu sa dostane prvých miest v nebeskom kráľovstve, kde je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa obrátil, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými (porov. Lk 15,7).

Ale obrátenie, zmena srdca, je procesom. Je to proces, ktorý nás očisťuje od morálnych nánosov. A neraz je to proces bolestivý, lebo niet cesty svätosti bez určitého zriekania sa a bez duchovného boja. Bojovať za dobro, bojovať proti upadnutiu do pokušenia, robiť, čo môžeme, aby sme dospeli k životu v pokoji a radosti podľa blahoslavenstiev.

Dnešné Evanjelium volá po takom spôsobe kresťanského života, ktorý nespočíva v snoch a pekných prianiach, ale v konkrétnom úsilí, aby sme sa vždy otvárali Božej vôli a láske k bratom a sestrám. Avšak toto, ani to celkom najmenšie konkrétne úsilie, nie je možné bez milosti. Obrátenie je milosť, o ktorú musíme neustále prosiť:

„Pane, udeľ mi milosť polepšiť sa. Daj mi milosť byť dobrým kresťanom.“

Najsvätejšia Panna Mária nech nám pomáha byť poddajnými pôsobeniu Ducha Svätého. On je tým, kto roztápa tvrdosť sŕdc a robí ich schopnými ľútosti, na dosiahnutie života a spásy, ktoré prisľúbil Ježiš.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.