Môj profil 
Predplatné
Predseda SaS poukazuje na to, že Európska únia nemôže zachraňovať celý svet, keď nedokáže vyriešiť ani vlastné problémy. “Potrebujeme utesniť južnú hranicu únie. Agentúra pre správu operatívnej spolupráce pri vonkajších hraniciach má dnes rozpočet len 0,1 miliardy eur a 300-členný personál… Únia by teda rozhodne mala prehodnotiť svoje priority, a aktuálne navýšenie rozpočtu na rozbíjanie sietí obchodníkov s ľuďmi a boj proti prevádzačstvu vítam,” uviedol Sulík. Podľa jeho slov tiež treba venovať úsilie upokojeniu situácie v Líbyi a Sýrii.
Šéf liberálov si myslí, že o možnom azyle pre migrantov by mali rozhodovať ešte na území Afriky sudcovia Európskej únie. “Ak sa aj dostanú lode s migrantmi do EÚ, je potrebné ich poslať naspäť a trvať na tom, aby sa o azyle migrujúcich rozhodlo u nich doma. Pri dôslednej aplikácii tohto prístupu prevádzači migrantov stratia motiváciu, pretože ani ich úspešným dopravením do únie by tým nič nezískali,” priblížil Sulík.
Sulík v tejto súvislosti kritizuje vládnu stranu Smer-SD, ktorá sa podľa jeho názoru správa pokrytecky. “Tá doma na čele s Robertom Ficom rázne vystupuje proti prerozdeľovaniu utečencov v rámci EÚ, no keď prišlo na lámanie chleba, všetci jeho europoslanci bez výnimky podporili návrh na vytvorenie spomínaných kvót,” uzavrel.
To, koľko utečencov má prijať Slovensko v prvej fáze riešenia aktuálneho prílevu migrantov do Európskej únie, ešte nie je známe. Európska komisia (EK) predstavila v stredu (13.5.) európsky migračný program, v ktorom načrtla kroky, ktoré treba v tejto súvislosti zrealizovať. Historicky prvá aktivácia núdzového mechanizmu má v prvom slede pomôcť členským štátom únie, ktoré čelia najväčšiemu náporu utečencov. Teda takým krajinám, ako je Taliansko, Malta či Grécko, kde sú v záchytných táboroch.
Slovensko má stanovenú kvótu prijatia 1,78 percenta, z akého presného počtu, ešte nie známe
Ako pre priblížil vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku Andrej Králik, pôjde o legislatívny návrh komisie. Jeho cieľom je odbremeniť záchytné tábory v Európe. Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,78 percenta. Z akého presného počtu, ešte nie známe.
Konkrétny návrh na akútnu relokáciu týchto ľudí aj s presnými číslami totiž komisia predstaví do konca mája. Ten pôjde do legislatívneho procesu. Na jeho prijatie bude potrebná kvalifikovaná väčšina. Svoje negatívne stanovisko k povinným kvótam už vyslovili Maďarsko, Česko aj Slovensko.
Druhá časť relokácie rieši mechanizmus prerozdeľovania utečencov v budúcnosti pri hromadných prílevoch. Ten komisia vypracuje do konca tohto roka. Aj v tomto prípade je pre Slovensko určená hranica 1,78 percenta.
Podľa Králika ďalší pilier migračného programu sa týka presídľovania osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, ale nachádzajú sa v táboroch tretích krajín, ako je napríklad Líbya, Sýria či Sudán. Na tento účel je na najbližšie dva roky určených 50 miliónov eur. Komisia zatiaľ navrhla pre systém presídľovania 20.000 miest. Pre Slovensko je stanovených 1,6 percenta, čo predstavuje 319 ľudí. Podmienkou je, že takto presídlený utečenec musí zostať v danej krajine minimálne päť rokov. V prípade, ak sa rozhodne odísť do iného členského štátu, stratí ochranný status.
Králik ale upozorňuje, že tento presídľovací program bude mať iba odporúčací charakter, čiže EK nemôže žiadnu členskú krajinu zaviazať k tomu, aby týchto ľudí prijala na svojom území. Na druhej strane však Rada EÚ, teda ministri vnútra alebo zahraničných vecí členských štátov, môže tento návrh schváliť ako záväzný.
mž
.JPG)
.jpg)
.jpg)
