Môj profil 
Predplatné
Obidve strany sa vzdali práva na odvolanie, verdikt je tak právoplatný. Tomíkov senát rozhodol 26. apríla 2013 o obnove konania v prípade dedičov veľkopodnikateľa Jána Antonína Baťu a následne aj o ich návrhu podľa starého Trestného poriadku, ktorý však vtedy už viac ako sedem rokov neplatil. Nerešpektoval ani vtedy platný rozvrh práce súdu.
„Je jednou zo základných povinností sudcu prehlbovať si svoje odborné vedomosti,“ vytkol dnes Tomíkovi predseda disciplinárneho senátu, ktorý zdôraznil, že bolo jeho povinnosťou poznať aktuálne platný Trestný poriadok a platný rozvrh práce.
Vnukom Baťu sudca umožnil žiadať od slovenského ministerstva financií kompenzáciu za majetok znárodnený ich predkovi. V ten istý deň, ako rozhodol o obnove konania, totiž zrušil rozsudok bývalého Národného súdu v Prahe z roku 1947, ktorý v neprítomnosti odsúdil Baťu na väzenie a trest prepadnutia majetku.
Správne mala byť vec po schválení obnovy konania pridelená náhodným výberom novému zákonnému sudcovi. Tomík sa k pochybeniu priznal a aj dnes ho v záverečnej reči oľutoval. „Je to pre mňa ponaučením na celý život,“ sľúbil, že chybu nezopakuje.
Návrh na disciplinárne stíhanie podal minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý pôvodne žiadal pre sudcu najprísnejší trest vyzlečenia z talára. Vo finále právna zástupkyňa ministerstva návrh zmiernila. Tomíka dnes navrhla uznať vinným zo závažného disciplinárneho previnenia, a nie zo závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s výkonom funkcie sudcu. Výšku trestu ponechala na úvahe disciplinárneho senátu.
„Rozsudok považujem za zákonný, môj klient sa k nemu vyjadril takým spôsobom, že odvolanie nepodal,“ komentoval odsudzujúci verdikt obhajca Tomíka Peter Filip. Ten navrhoval konanie jeho klienta posúdiť ako obyčajné disciplinárne previnenie. Domnieval sa tiež, že skutok bol premlčaný.
Tomík sa pred disciplinárnym súdom bránil tvrdením, že takýmto spôsobom nekonal iba on, ale šlo o bežnú prax na prvom bratislavskom okresnom súde. Disciplinárny senát preto požiadal o údaje za roky 2006 až 2012 a zistil, že sa pochybenie v tomto období zopakovalo celkom 14-krát. Podľa dávno neplatného Trestného poriadku rozhodovalo hneď niekoľko sudcov.
„Nemôžeme na základe nedbanlivostného konania dospieť k záveru o odvolanie sudcu z funkcie,“ vysvetlil predseda disciplinárneho senátu, prečo zmiernili právnu kvalifikáciu, ktorú pôvodne navrhoval minister. Fakt, že bol Tomíkovi vymeraný trest na spodnej hranici sadzby, odôvodnil tým, že ide o doteraz netrestaného, výkonného sudcu, ktorý má pozitívne hodnotenie predsedníčky súdu.
Disciplinárny senát tiež zohľadnil, že prvý okresný bratislavský súd je chronicky preťažený a samotný Tomík pojednáva v priemere sedem a osem dní do mesiaca, ale niekedy aj 11 dní. „To je naozaj veľa. Ako trestný sudca si neviem predstaviť, kedy študujete a píšete rozhodnutia,“ komentoval túto skutočnosť predseda senátu.
„Disciplinárny senát v zásade vyhovel nášmu návrhu, takže s výsledkom sme spokojní,“ reagovala na rozhodnutie hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. „Veríme, že okrem samotnej sankcie sa tu uplatní aj preventívna funkcia rozhodnutia a k podobným pochybeniam pri obnove konaní už nebude dochádzať,“ doplnila.
Proti rozhodnutiu Tomíkovho senátu z roku 2013 podal sťažnosť minister financií Peter Kažimír. Krajský súd v Bratislave vlani v novembri zrušil uznesenie OS Bratislava I v celom rozsahu a odmietol návrh na povolenie obnovy konania. Vnuci Jána Antonína Baťu sa následne obrátili so sťažnosťou na Ústavný súd SR, ktorý zatiaľ nerozhodol.
