1. Úroveň politických elít upadá. Zvláda premiér svoju funkciu?

Úroveň tzv. politických elít a s tým spojené riadenie štátu upadá. Intelektuálna a kultúrna úroveň mnohých poslancov Slovenskej národnej rady začína pripomínať tretiu a niekedy aj štvrtú cenovú skupinu. K tomu sa pripája očividná nekompetentnosť nášho premiéra v zahraničnej politike, ekonomike, právnych otázkach a jazykovej vybavenosti. Navyše sa prejavuje samoľúbosť, pomstychtivosť, nedostatok racionálneho myslenia, megalomanstvo, ustavičné obviňovanie druhých a viera vo svoju vlastnú neomylnosť.

Veľkou marketingovou silou pred voľbami bola schopnosť hrať na city a presvedčivo sľubovať. Ukázať na schránku poisťovne „Dôvera“ na Cypre a vyvolať dojem že zisky vyvezené do cyperských schránok sú ukradnuté peniaze, ktoré sa po voľbách vrátia na Slovensko, bol geniálnym marketingovým ťahom. Problém je ale v tom, že ak legálne zisky boli uložené podľa pravidiel EU, tak sú legálne. Bolo veľa sľubov, ktoré sú jednoducho nesplniteľné. Po drastickom páde preferencií pomaly zostanú už len „skalní“, ktorí vo svojom ľudskom zúfalstve chceli uveriť, že sa stanú zázraky a na Slovensku mávnutím čarovného prútika nastane poriadok, spravodlivosť, blahobyt a zaslúžené väzenie pre zlodejov.

Áno, je pravda že sa kradne, hlavne eurofondy. Problém ale je, že nie každý, na koho sa ukáže prstom, je aj zlodej. A rozkradnuté sumy sú častokrát ďaleko menšie ako sa hlásalo. Žiadne desiatky miliárd Euro sa na Slovensko nevrátia. Ani nebudeme mať ročne dodatočné miliardy Euro, ktoré že vraj sú k dispozícii, lebo sa zastaví plytvanie a rozkrádanie. Predvolebné marketingové sľuby sú jedna vec a realita je častokrát niečo úplne iné. „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“.

Je povinnosťou premiéra sa zúčastňovať zasadnutí Európskej rady, kde sa prijímajú pre dôležité Slovensko rozhodnutia. A rozprávať, že Slovensko má dôveru v európske inštitúcie v oblasti „právneho štátu“ a možností odobratia „európskych fondov“ a preto nechá rozhodnutia na nich, je minimálne nezodpovedné. To nie je len otázka, či je Poľsko alebo Maďarsko právnym štátom.

Môže nastať situácia, že po prenechaní právomoci európskym inštitúciam, Európska komisia alebo Európsky parlament môže vydať rozhodnutie, že Slovensko nie je právny štát, lebo nechce napríklad prijať migrantov a tým nedodržiava ich práva. A zoberú nám eurofondy, hoci sme do ich tvorby tiež prispeli (Eurofondy nepadajú z neba, sú to peniaze vybraté od členských štátov). Je hlúpe, nezodpovedné a ponižujúce povedať mocným tohto sveta nech rozhodujú za nás, lebo my sme hlupáci. Pri absencii jasnej definície interpretácia záleží od toho kto má rozhodovaciu právomoc. Bodka!

Rozhodnutie o celoplošnom testovaní a vyhrážanie sa tým, ktorí sa ho nezúčastnia, pozbavením časti lekárskej starostlivosti, je detinské a prispieva k zvyšujúcemu sa napätiu v spoločnosti. Po vlne kritiky sa zdá, že od tohto protiprávneho vydierania sa upustilo, ale sankcie za neúčasť zostávajú. Je ale príznačný vzrastajúci chaos pri prijímaní rozhodnutí, ktoré sa následne menia. Súčasne správanie sa ako slon v porceláne ku niektorým svojím koaličným partnerom ako SAS a tiež prezidentke vyvoláva nové zbytočné vášne a destabilizuje spoločnosť. Rozhodne neprispievajú aj jazykové prostriedky štvrtej cenovej skupiny, ktoré nie sú hodné premiéra. Pohotové označovanie iných za zodpovedných vinníkov vyvolávalo najprv možno úsmev, ale teraz sa už stáva terčom posmeškov. Netreba zabúdať že premiér má slúžiť ľuďom a nie naopak. Oni ho zvolili a im je zodpovedný. Pán premiér, čo tak sa prestať trápiť a odstúpiť. Bolo by to dobré pre Slovensko, ale aj pre Vás.

2. Začína nová totalita? Dodržiavajú sa u nás ľudské práva?

Nastupuje nová totalita? Tak to vyzerá, že áno. Najnovšou etapou je odsúdenie na štyri roky a štyri mesiace poslanca Kotlebu za čísla na darovacích šekoch. Za použitie nejakých čísiel a následnú interpretáciu, čo že vraj nimi myslel (podľa anglickej, nie slovenskej abecedy) nejaký neznámy pomätenec z USA. Keby aj tisíckrát bola pravda to čo sa hovorí v rozsudku, vyjadrenie názoru je trestný čin? To predsa nie je zabitie, terorizmus, banková lúpež alebo vyzývanie na vraždu. Čiže zajtra môžu posadiť do väzenia aj tých, ktorí dnes jasajú nad rozsudkom. Je tu jasný precedens.

Pritom v korporátnych médiach sa stále omieľa, že Slovensko je demokratická krajina. Naozaj? Veď v poslednom čase sa už pomaly stáva „normálnym“ obviňovať a odsudzovať rôznych vydavateľov, politikov ale aj profesorov za tzv. „trestnú činnosť“ hanobenia národa, rasy a presvedčenia alebo podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Kde je ústavou garantované právo na slobodu slova a prejavu? Nie sú už vznesené obvinenia a odsúdenia porušením tohto práva? Tí čo jasajú nad rozsudkom, ako by ste sa cítili stráviť bez rodiny štyri roky a štyri mesiace vo väzení? Pripomeňme si citát čínskeho filozofa Konfucia: „Nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe“. Každý fanatizmus je zlý. Ľavý či pravý, či hociaký.

Hoci sa fanatickí tzv. liberáli (ktorí ale nemajú nič spoločné so zakladateľmi skutočného liberalizmu ako John Locke a John Stuart Mill, ktorí na rozdiel od tých dnešných bojovali za slobodu slova a vyjadrovania) nedostali do parlamentu, fakticky už ovládajú média, politické mimovládky, školstvo a pod heslom „očisty“ začínajú postupne ovládať aj prokuratúru a súdnictvo. To neznamená, že očista od skorumpovaných sudcov a prokurátov nie je potrebná. Je potrebná!! Ale je dôležité, kto ich nahradí a aký bude mechanizmus výberu tých nových. Aby sme sa nedostali z dažďa pod odkvap.

Nie každý v koalícii, ale aj opozícii si uvedomuje aký je konečný cieľ fanatických liberálov. Uzamknúť kruh a dostať pod kontrolu všetky dôležité nástroje na ovládanie štátu nezávisle od toho ktorá koalícia bude práve pri moci. Slovenská vzájomná nevraživosť a nenávisť spôsobuje to, že pomaly nikto sa nepýta, či je to demokratické postihovať iný názor. Mnohí sa tešia, že môj „nepriateľ“ je súdený alebo už odsúdený za názor. A tí druhí dávajú zase trestné oznámenia na svojich „nepriateľov“. Nezamýšlajú sa, že v skutočnej demokracii každý má mať právo na svoj názor, či už je to pán Blaha, Kotleba alebo pani Biháriová, či prokurátor Honz.

Je to vec princípu. Každý!!!! Problém sú „náhubkové zákony“, ktoré treba zrušiť. Sú hanbou každého skutočne demokratického štátu. Navyše sú tak všeobecné, že umožňujú zatvoriť alebo odsúdiť prakticky hocikoho. Závisí to len od interpretácie. A preto je dôležité kto rozhoduje alebo súdi. Veď časť poslancov dnešnej koalície hlasovala pred troma rokmi proti náhubkovým zákonom a iní sa zdržali. Už ste zabudli, čo ste vtedy hovorili? A pritom v našom veľkom vzore USA stále platí sloboda slova. Názor nie je trestný čin. Jedine, že by ste verejne vyzývali na vraždu alebo podnecovali ísť podpáliť napríklad banku a podobne. Viac sme o tom písali TU.

Pripomeňme si tiež slová známeho francúzskeho osvieteneckého filozofa Voltaira: „Je ne suis pas d’accord avec ce que vous dites, mais je me battrai jusqu’à la mort pour que vous ayez le droit de le dire. Nesúhlasím s tým čo hovoríte, ale budem bojovať až do smrti za to, aby ste mali právo to hovoriť“.

Sloboda slova a prejavu je základným právom každej otvorenej demokratickej spoločnosti. Je to práve sloboda slova, ktorá umožňuje slobodu myslenia a pokrok. Všetky ostatné práva pochádzajú od slobody slova. Bez slobody slova nie sme slobodní.

3. Politikmi a médiami zabudnutá slovenská menšina na juhu Slovenska

Vo väčšine obcí na juhu Slovenska deťom stále nie je umožnené sa vzdelávať v slovenskom štátnom jazyku. Keďže kompetencie na zriaďovanie základných škôl majú obce, neslovenská väčšina v zastupiteľstve vo veľkej väčšine prípadov bráni otváraniu škôl so slovenským vyučovacím jazykom. A to aj v tom prípade, keď je aj 10-12 záujemcov, hoci na druhej strane existujú školy s maďarským vyučovacím jazykom pre 2-3 deti. Viac sme o tom písali TU

Tabule s označením obcí v jazyku menšiny sa nedávno vymieňali za nové. Častokrát nové tabule s označením obce v jazyku menšiny pôsobia o niečo väčšie ako tabule v štátnom jazyku. A v noci vidíte ďaleko lepšie názov v menšinovom jazyku, lebo táto tabuľa je reflexná. Tieto tabule sa osadili aj v obciach kde počet príslušníkov menšiny je pod 15 percent. Faktom tiež je, že postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku je po každej stránke neporovnateľne horšie. Pán premiér a páni poslanci, čo tak sa prestať na chvíľu hádať a namiesto večného ustupovania sa aspoň postarať o to, aby sa deti na južnom Slovensku mohli všade učiť aj v štátnom jazyku? Jeden jednoduchý zákon by to vyriešil. Netreba ani len ústavný zákon. Tu nejde o žiadne nadpráva, žiadne porušovanie práv iných spoluobčanov!!!

Žiadne vyťahovanie maďarskej karty. Nič na úkor menšín!! Tie už dnes majú nadštandardné práva a nikto nenavrhuje zatvárať malotriedne školy s maďarským vyučovacím jazykom. Je to otázka nediskriminácie štátotvorného národa na väčšine územia južného Slovenska.

Taká maličká, ale dôležitá drobnosť pre život mnohých občanov Slovenska.

4. Kam sa podeli zásady rímskeho práva a suverenita Slovenska? Stala sa poslušnosť hlavnou zásadou zahraničnej politiky?

Slovensko sa pridalo k sankciám proti Rusku v súvislosti s údajným otrávením blogera Navaľného „Novičkom“. Bez jediného dôkazu a riadneho vyšetrovania. Nekonečná sága „Novičok“ prerástla do frašky. Prečo neodpovedalo Nemecko, Francuzsko a Švédsko na šesť žiadostí ruskej Generálnej prokuratúry? Veď boli urobené v súlade s platným Európskym dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach!! Nie, nie. Berlín a Paríž predsa prišli k záveru, že neexistuje iné pravdepodobné vysvetlenie ako to, že Rusko je zodpovedné za zločin otrávenia Navaľného a porušenie medzinárodných noriem. Viac sme o tom písali TU.

Svätý pilier liberálnej demokracie – prezumpcia neviny – už asi neplatí. Prečo by aj mala? Veď je to podľa Nemecka a Francúzska pravdepodobné. Dovolí si nejaký konšpirátor pochybovať o tomto „pravdepodobnom dôkaze“? To by bol nebezpečný “Hoax“, ktorý môže viesť až k pokusu o zvrhnutie nášho demokratického zriadenia. Ako sa už stalo zvykom, Slovensko bez jedinej otázky navrhnuté sankcie poslušne schválilo. Veď predsa národno-štátne záujmy Nemecka a Francúzska sú aj našimi národno-štátnymi záujmami.

Nikoho nezaujímala Rusmi opakovane navrhnutá spolupráca na objasnení incidentu s Navaľným a ani svätá zásada rímskeho práva: Audiatur et altera pars. Nech je vypočutá aj druhá strana. To je asi už tiež „hoax“ vážení konšpirátori. A vôbec treba vrátiť všetky staré diplomy. Veď učili takým zbytočným zásadám, ktoré už dnes evidentne nie sú potrebné. Rusko sa stalo fackovacím panákom a Slovensko zjavne a bezvýhradne schvaľuje toto kopanie si do Ruska.

Čo nás učí história?

Ale históriu zatiaľ nikto nezrušil a ani kritické a slobodné myslenie. A história nás učí, že pýcha predchádza pád. Historické obdobia sa vždy končia historickými zlomami. „Le roi est mort, vive le roi“. Kráľ je mŕtvy, nech žije (nový) kráľ. Ako povedal nemecký spisovateľ Stefan Zweig: „Ale takisto, ako zákonite opadne voda po každej záplave… zaniknú všetky ideológie a ich dočasné víťazstvá: jedine idea duchovnej slobody, idea všetkých ideí, a preto nikým neporazená, sa večne vracia, pretože je večná ako duch“.

Dezider Štefunko