Študentský projekt v Togu

Bratislava 7. mája 2015 (HSP/Foto:TASR)

Čo nám napadne ako prvá vec, keď počas obyčajnej konverzácie s kolegami, spolužiakmi či susedmi padne pojem „krajiny tretieho sveta“ alebo „africké štáty?“

Niekomu sa v mysli vybavia rôzne konkrétne obrazy, charakterizujúce súčasnú situáciu v Afrike: extrémistické skupiny ako napríklad Boko Haram v Nigérii, či teroristický útok na univerzite v Keni až po obavy týkajúce sa ochrany životného prostredia v súvislosti s rozrastaním priemyslu v niektorých afrických štátoch. Pre iných najdôležitejší aspekt zostane boj proti chudobe, AIDS a od nedávna aj proti Ebole. Pravdepodobne nie každý z nás má popri plnení každodenných povinností priestor zamýšľať sa nad aktuálnou situáciou v Afrike, tým viac, že sa nám nezdá, že by obyčajný človek niečo zmohol v boji proti globálnym problémom.

Ďalším problémom je limitovaný prístup k objektívnym informáciám. Slovenské média sa v porovnaní so zahraničnými veľmi málo zameriavajú na regióny tretieho sveta, a keď, tak len na veľmi krátky čas počas vyostrenia regionálnych konfliktov. Od roku 2011, potom ako doznela ozvena Arabskej jari, sa len málo spomína aktuálna situácia v Egypte a to, čo sa deje s politickým režimom a ľudskými právami.

Napokon, tento nedostatok informácií a priepasť medzi kontinentmi si predsa len uvedomujeme. Avšak, otázne je či argument, že tak či tak naša pomoc nič nezmení, nám neslúži viac na ospravedlnenie nečinnosti. Veľakrát som sa stretla s podobným prístupom počas pouličných zbierok pre UNICEF, keď mnohí vyjadrili ľútosť ale aj presvedčenie, že ich príspevky aj tak najskôr skončia vo vreckách miestnych papalášov. Nepopieram, že miera korupcie je veľmi vysoká. Ale niekedy sa takéto skutočnosti jednoducho musia akceptovať a je nutné sa na ne vopred pripraviť. Bolo by smutné, keby nás principiálny nesúhlas s korupciou doviedol tam, kde by sme sa nečinne pozerali na svet cez pokrivené okuliare. Je veľmi dôležité zachovať si pragmatický prístup.

Mňa osobne myšlienka medzinárodného dobrovoľníctva veľmi očarila. Ľudia zo všetkých kútov sveta, nezávisle na veku či profesionálnej činnosti, sa môžu osobne zapojiť do miestnych iniciatív. Netvrdím, že mladí neskúsení ľudia ako ja, čo neštudovali medicínu či inžinierstvo, dokážu za jeden mesiac niečo podstatné vyriešiť. Ale chcela by som na vlastné oči vidieť a zažiť realitu Afriky a tak môcť rozlíšiť predsudky od skutočnosti, pochopiť pohľad na vec z druhého brehu a potom sa podeliť s novo objavenou víziou sveta tohto kontinentu. To ma dostatočne motivovalo k tomu, aby som sa podieľala na projekte Afrique-co.

Spolu so spolužiakmi z prvého a druhého ročníka bakalárskeho stupňa na parížskom inštitúte politických vied Sciences-Po, na kampuse v meste Dijon, sme vytvorili projekt, v rámci ktorého sa štyria z nás zapoja do misie na základnej škole v dedine Wonougba v Togu. Spolu s dobrovoľníkmi z partnerskej organizácie Sosvol-Togo budeme vypomáhať pri výuke miestnym učiteľom. Kvôli nedostatku personálu tam pripadá na jedného učiteľa až 50 žiakov. Taktiež budeme individuálne doučovať žiakov s ťažkosťami, aby mohli držať krok so zvyškom triedy. Okrem toho budeme organizovať mimoškolské aktivity, ako športové krúžky, zápasy a taktiež aj divadelné, literárne a výtvarné workshopy.

Plánujeme sa zapojiť aj do každodenného života miestnych obyvateľov prostredníctvom vypomáhania v miestnym remeselníkom, konštrukcie stánkov na miestom trhu a pod. Výhodou je, že Sosvol, je nezisková organizácia založená mladými Afričanmi krátko po skončení ich vysokoškolského štúdia, teda tými, ktorí najlepšie poznajú skutočné potreby miestnych obyvateľov. Sosvol má rozbehnuté viaceré projekty, z ktorých niektoré zaznamenali úspech, ako napríklad stavba vodnej pumy vo Wonougbe. Wonougba by bola inak nielen bez elektriny ale aj bez vody (jediným zdrojom je rieka Zio vzdialená 500 metrov od centra dediny). Vďaka vzájomnej spolupráci by sme mali taktiež možnosť osobne sa zapájať do už rozbehnutých projektov.

Aktuálne ja naša skupina vo Francúzsku a pripravuje sa na odchod, keďže od 30 mája do 30 júna fungujeme v plnom nasadení vo Wonougbe. Avšak ako študenti nedisponujeme potrebnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých nákladov, hlavne čo sa týka materiálu pre naše aktivity a financovania liekov a očkovaní. Preto sme sa rozhodli zhromaždiť finančnú podporu z viacerých zdrojov, ako sú dotácie miestnej administratívy, od súkromných partnerov, prostredníctvom predaja občerstvenia na našej univerzite, prostredníctvom zbierok a „crowdfundingu“ na Internete. Práve na margo posledného zdroja sa obraciam na všetkých čitateľov, ktorých oslovili naše plány, aby ak chcú, zapojili sa do online zbierky na náš projekt, v rámci ktorej môže každý slobodne prispieť akoukoľvek sumou. Na oplátku ako výraz vďaky posielame pohľadnice a uverejňujeme našich darcov na internetových stránkach Afrique-co.

Podporiť nás môžete prostredníctvom https://www.indiegogo.com/projects/help-afrique-co-get-to-togo .

Vopred ďakujeme, za každú pomoc. V prípade že Vás náš projekt zaujal, viac informácií nájdete na www.afriqueco.com. Taktiež nás môžete kontaktovať prostredníctvom zuzana.machova@sciencespo.fr alebo afrique.co@sciencespo.fr.