Stret dvoch hodnotových svetov

Bratislava 15. decembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Kulturológovia, ale aj iné odborné osobnosti v oblasti humanitných vied už dávno pomenovali stav, v akom sa nachádzajú súčasné postkomunistické štáty, vrátane Slovenskej republiky. Ofenzívny globalizačný systém dobíja obranné pozície národných štátov. Slovenská kulturologička Hana Pravdová zhrnula základné diskurzy o globalizácii ako súbor ekonomických činností s dopadom na spoločenské procesy a enormným znečisťovaním životného prostredia ako dôsledok neúmernej priemyselnej výroby

V samotnej podstate globalizačnej politiky ide o uprednostňovanie práv a slobôd obchodných spoločností pred právami a slobodami jednotlivcov, čiže o tzv. korporátny libertarianizmus (Korten, D. C.). H. Pravdová tiež uvádza, že cieľom celých tímov marketingových odborníkov nie je iba predávať produkty a podporovať kreovanie konzumnej kultúry, ale aj vytvárať takú politickú kultúru, v rámci ktorej by verejnosť súhlasila so záujmami obchodných korporácií, ktoré propaganda stotožňuje so skutočnými záujmami ľudí. Vzniká dojem, ilúzia potrieb.

Globalizačné epicentrá tvoria Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Svetová obchodná organizácia, ekonomicky najsilnejšie a technologicky najvyspelejšie priemyselné štáty a ich zoskupenia, nadnárodné a multinacionálne korporácie.

Prostriedkami alebo hnacími motormi globalizácie, ako ich nazýva Hazel Hendersonová, je šírenie technológií, ktoré urýchľujú výrobu informačných technológií, najmä telefónov, počítačov alebo satelitov a ekonomické procesy ako deregulácia, privatizácia, liberalizácia kapitálových tokov, otvárania sa ekonomík národných štátov, rušenie colných bariér.

Nastáva expanzia svetových jazykov, najmä angličtiny na úkor národných jazykov, rozmáha sa kultúrny imperializmus, dochádza k amerikanizácii, unifikácii, hybridizácii a kreolizácii (zjednocujúci prvok udržiavajúci domáce a cudzie prvky v rovnováhe) národných kultúr. Rodová politika negatívne vplýva na rodiny, dochádza k neustálym sociálnym konfliktom, narúšaniu pôvodných identít, implementuje sa neobmedzená tolerancia a multikulturalizmus.

Z tradičných, ale aj nových subkultúr sa formujú kontrakultúry voči dominantnej kultúre. Výsledky doterajšieho poznania spoločnosti menia svoje významy v obsahoch pojmov, aplikujú sa nové slovníky pojmov a termínov ako nástroja a súčasti budovania konkrétnych systémov a cieľov (marketing, reklama, rodová politika), čo vedie k destabilizácii kolektívnych aj osobných identít, kultúrnej pamäti a medzijazykovej komunikácie.

Národ ako objekt alebo ako pocit?

Vo vedeckej obci sa o národe a národnej identite uvažuje, zjednodušene povedané v dvoch hlavných prúdoch. Konštruktivistický alebo inkluzívny (otvorený) prístup hovorí o národe ako o pocite, ktorý si jedinec slobodne a neobmedzene konštruuje ku konkrétnemu etniku (kultúre, národu), vzťahuje sa k občianskej spoločnosti, neviaže sa na „biologické determinanty“. Primordiálny, tradičný prístup považuje národ za objektívnu a nemennú skutočnosť, vzťah a totožnosť k nemu jedinec ako prirodzená súčasť národa „dedí“ a uvedomuje si, najmä prostredníctvom kultúrnej pamäti a utvrdzuje si ju vo výchovno-vzdelávacom procese.

V duchu konštruktivistického prístupu chápania národa sa bude realizovať aj nasledujúce tzv. integrované sčítanie obyvateľstva v roku 2021. Obyvatelia si po prvýkrát budú môcť priznať pravdepodobne viac ako jednu národnosť a viac ako jeden materinský jazyk. Od sčítania obyvateľstva v roku 2001 počet Slovákov klesol (o 5 %), narastá počet Slovákov s rozdielnou národnosťou a materinským jazykom, v roku 2001 predstavuje tento rozdiel 1,9 % a v roku 2011 je to už 2,1 % (vyše 100 tis. Slovákov). O zmenách vo vnímaní kolektívnych identít hovoria aj výsledky Eurobarometra z roku 2015, podľa ktorých najväčší podiel občanov považujúcich sa za Európanov je na Slovensku (90 %) (Jazykovedný časopis, 2015, roč. 66, č. 2), ale ešte pred takmer 20-timi rokmi iba 20 % Slovákov malo veľmi blízky vzťah k Európe (Sociologický ústav SAV, 1996).

Myslenie a stav vedomia jedinca

Na jednej strane nám chýba sociálna opora, do popredia sa dostáva egoizmus, kultúrny narcizmus, hedonizmus, glorifikácia a heroizácia jedinca, rozpad duchovných istôt a dezercia do prázdnoty (Lipovetsky, G.). Na muške je najmä mladá generácia s ešte nevyjasneným sociokultúrnym postojom. Na druhej strane tu stále intenzívne a masovo pretrvávajú tradičné špecifické kultúrne univerzálie – identita k národu, rodine, kresťanská viera, folklór, zvyky. Za najväčšie zdroje ohrozenia považujú konzervatívni Slováci maďarskú menšinu, Západ, angličtinu a veľkých účastníkov ekonomického trhu (JÚĽŠ SAV, 2015). Súčasná stratégia kultúry Slovenskej republiky presadzuje systém kultúry na princípe kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako novej ekonomickej oblasti.

Cieľom kultúrneho priemyslu ako takého je ideologický vplyv a sociálna kontrola, umelo vytvárať kultúrne potreby človeka, nerešpektovať kvalitu tvorivosti, podporovať konzumizmus, namiesto človeka rešpektovať iba spotrebiteľa (Adorno, T., Horkheimer, M.), spájať vysokú (skutočnú) kultúru s nízkou (masovou), pričom vysoká kultúra stráca svoju kvalitu (Eco, U.).

V tomto spoločenskom režime, pre jedných kultúrny marazmus, pre druhých sloboda a voľnosť osobnosti bez hraníc sa tak dostávajú do opozície ofenzívne a defenzívne kultúrne systémy a mechanizmy – globalizmus vs. národný štát, imigrácia vs. uzavretosť kultúrnych systémov, multikulturalizmus vs. radikálny antimultikulturalizmus otvorenie sa kultúrnemu imperializmu vs. antiglobalistický antagonizmus (Gažová, V., Pravdová, H.).

Ako vždy, aj tentokrát v kultúrnom konflikte pôjde o najkrehkejšie subkultúry – najmladšie generácie. Snaha o získanie ich myslenia v globalizačnom duchu vo výchovno-vzdelávacom procese a mediálnej propagande sa už začal.

Margaréta Vyšná