Vyčerpávajúce množstvo dôkazov poukazuje na skutočnosť, že všetci páchatelia týchto ohavností buď užívali psychotropné lieky v čase spáchania zločinov, alebo niekedy v bezprostrednej minulosti.
Psychotropné lieky slúžia k zvýšeniu množstva serotonínu v mozgu. Takmer všetky tieto lieky a im podobné sú spojované s celým radom vedľajších účinkov, medzi ktoré patrí agresia a násilné chovanie. Americké médiá sa väčšinou snažia o nevytváranie väzieb medzi masovými streľbami a psychiatrickými liekmi, najskôr z toho dôvodu, aby si ochránili výnosy z reklám vo výške 2,4 miliardy USD ročne od farmakologických spoločností.
Užívanie antidepresív zvyšuje riziko páchania násilia
Fínski vedci tvrdia, že niektorí ľudia sú na chemické látky obsiahnuté v liekoch od bolesti mimoriadne citliví a môžu u nich vyvolať zvýšené riziko spáchania trestného činu. Tieto zistenia vyplývajú zo skúmania 960 fínskych páchateľov vrážd. Podľa psychiatrov sú často užívané lieky od bolesti a antidepresíva spojené s vyšším rizikom páchania násilia, napríklad aj vrážd. Odborníci dokázali, že tí, ktorí pravidelne užívali lieky proti bolesti, vykazovali oveľa vyššie riziko spáchania samovraždy. Užívatelia antidepresív boli zasa častejšími páchateľmi násilných trestných činov. U ľudí berúcich sedatíva riziko samovraždy narastá o 45 percent a u užívateľov antidepresív riziko spáchania trestného činu o 31 percent. Tí, ktorí berú protizápalové lieky proti bolesti, majú toto riziko zvýšené až o 200 percent a tí, ktorí užívajú lieky proti bolesti na opiátovej báze, majú riziko samovraždy zvýšené o 92 percent.
Vedci pripisujú tieto alarmujúce percentá oslabeniu sebaovládania a podľa posledných štúdií by lieky proti bolesti mohli narúšať aj spracovanie emócií. Nedokážu však jednoznačne odpovedať, prečo niektoré lieky zvyšujú riziko spáchania vraždy. Preto ostáva štúdia bez uspokojivého záveru a odvoláva sa iba na hypotézy. Zároveň však upozorňuje na znepokojujúci fakt – lekári až príliš často uprednostňujú chemickú formu prvej pomoci postihnutým pacientom.
Antidepresíva a benzodiazepíny už môže predpisovať aj obvodný lekár. Antidepresíva (patria sem najmä SSRI – inhibítory spätného vychytávania serotonínu) majú dlhší nástup terapeutického účinku. Benzodiazepíny pôsobia rýchlo, takmer okamžite, ich dlhodobé užívanie však spôsobuje zhoršenie stavu, nie sú dlhodobo účinné.
Pri vysadení antidepresív dochádza k abstinenčným príznakom, ako je oslabenie koncentrácie, zlá krátkodobá pamäť, nepokoj a sexuálne poruchy a to mesiace, ba dokonca i roky po vysadení. Silné antidepresíva môžu byť nasadené aj počas pobytu v nemocnici, a keď pacient odtiaľ vyjde, už je v tom. Pri dlhodobom užívaní sa tak zvyšuje pravdepodobnosť, že užívateľ sa stane chronicky chorý a zvyšuje sa aj možnosť, že mierne psychologické problémy sa zhoršia až k vysiľujúcej chorobe.
Tí, ktorí sa sústreďujú na striktnejšiu reguláciu zbraní a streliva upriamujú svoju pozornosť nesprávnym smerom a kladú nesprávne otázky, či už zámerne v snahe odvrátiť pozornosť od spomenutých súvislostí, alebo z úplnej a hrubej ignorancie.
Vzhľadom k tomu, že v posledných rokoch narastá užívanie antidepresív a podobných liekov aj na Slovensku, je potrebné , aby si ľudia predtým, ako začnú užívať tieto lieky, uvedomili aj ich nežiaduce účinky. V niektorých prípadoch, keď skutočne ide o záchranu života, má užívanie týchto liekov význam. Takisto vedľajšie účinky sa nemusia týkať každého jednotlivca. Avšak je potrebné, aby sme boli oboznámení aj s vedľajšími účinkami.



















