Bratislava 9. decembra 2021 (SITA/TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar, Jakub Kotian, Dano Veselský, František Iván SITA-Ľudovít Vaniher, Pixabay, Wikimedia)
Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR 2021 – 2027 predstavuje základný rámec pre rozvoj ekosystému výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku. Tento strategický dokument schválila vláda na svojom včerajšom rokovaní. Zároveň definuje opatrenia a nástroje na dosiahnutie strategických cieľov a slúži ako východisko k nastaveniu kontinuálnych procesov, ktoré budú prispievať k vytváraniu efektívneho systému podpory
Tiež určuje ciele, systém politík a opatrení v tých sektoroch slovenskej ekonomiky, ktoré majú najväčší potenciál transformácie smerom k činnostiam a aktivitám s vyššou pridanou hodnotou a zároveň disponujú dostatočnou výskumnou a inovačnou kapacitou. Pri tvorbe dokumentu sa zohľadnili ekonomické charakteristiky krajiny, regionálne špecifiká, aktuálne globálne trendy a spoločenské výzvy, ako aj skúsenosti z minulých programových období.
Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí), ktorá stratégiu predložila, počas rokovania vlády informovala, že ide o základný dokument pre smerovanie Slovenska v oblasti vedy, výskumu a inovácii na najbližšie roky. Dodala, že tento dokument je podmienkou toho, aby Slovensko v budúcom programovom období mohlo čerpať peniaze určené na vedu, výskum a inovácie, čo bude v danom období 1,3 miliardy eur. Podľa nej bola táto oblasť minulými vládami zanedbávaná, neinvestovalo sa do kvality vysokoškolského vzdelávania, do podpory vedy a výskumu, do budovania personálnych kapacít ani do technologického vybavenia.
„Ak chceme, aby Slovensko bolo hrdou, úspešnou a prosperujúcou krajinou tak nemôžeme byť iba montážnou dielňou vyspelých zahraničných firiem, ale inovatívne riešenia a technologické inovácie musia vznikať priamo na Slovensku,“ podotkla s tým, že len tak sa môžu generovať pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou.
Reklama
Doplnila, že stratégia vytvára tiež podmienky, aby sa kvalifikovaní odborníci, ktorí odišli do zahraničia, chceli vrátiť na Slovensko.
Ministerstvo vyčlenilo päť oblastí, do ktorých majú ísť investície z európskych štrukturálnych fondov a kde už Slovensko má silné predpoklady na to, aby sa tvorili inovácie. Ide o oblasť Inovatívny priemysel pre 21. storočie, Mobilita pre 21. storočie, kde je silná báza automobilového priemyslu, Digitálna transformácia Slovenska, Zdravá spoločnosť a Zdravé potraviny a životné prostredie.
„Perspektívnou a veľmi silnou oblasťou z hľadiska slovenských inovácií je napríklad tvorba batériových systémov pre elektromobilitu, komponentov pre satelitné systémy, inovatívne riešenia pre dizajn v automobilovom priemysle, doprave, v robotických zariadeniach a systémov, kde máme aj úspešné riešenia, úspešné firmy,“ priblížila.
Slovensko je podľa nej dobré aj v oblasti informačné technológie, biometrické technológie, komplexné IT riešenia, navigačné systémy či holografická komunikácia.
Pandémia ochorenia COVID-19 obmedzila výskum a vývoj, otvorila však aj nové výzvy
Pandémia ochorenia COVID-19 na jednej strane obmedzila medzinárodnú mobilitu výskumníkov, činnosť medzinárodných konzorcií aj riešenie medzinárodných projektov, avšak na európskej aj národnej úrovni boli vyhlásené špecifické výzvy. Konštatovalo to Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) v Správe o stave výskumu a vývoja v SR a jeho porovnanie so zahraničím za rok 2020, ktorú na dnešnom rokovaní vzala vláda na vedomie
Európska komisia vyčlenila na boj proti COVID-19 a jeho dôsledkom 1,4 miliardy eur a v rámci programu Horizont 2020 tiež vyhlásila viaceré výzvy zamerané na reprofiláciu priemyslu za účelom výroby životne dôležitých medicínskych prístrojov a liekov, na medicínske technológie či digitálne nástroje a umelú inteligenciu na boj proti pandémii, ako aj na behaviorálne, spoločenské a ekonomické aspekty boja proti pandémii. Na Slovensku na tento účel vyhlásili osobitnú výzvu v rámci Agentúry na podporu výskumu a vývoja.
Celkové výdavky na výskum a vývoj v roku 2020 dosiahli podiel na HDP vo výške 0,92 percenta, čo predstavuje zvýšenie oproti predchádzajúcemu roku o 0,09 percentuálneho bodu. V tom podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu predstavoval 0,32 percenta HDP a podiel výdavkov z podnikateľského sektora 0,41 percenta HDP. Do roku 2020 sa pritom úroveň výdavkov na výskum a vývoj mala zvýšiť na úroveň 1,2 percenta HDP. Mal sa zvýšiť aj podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja tak, aby bol v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom pri zachovaní aspoň súčasného podielu verejných zdrojov. Podľa ministerstva sa Slovensko postupne posúva smerom k dosiahnutiu týchto cieľov, no v stanovenom horizonte sa to nepodarilo.
Ministerstvo uviedlo, že pri každoročnom hodnotení výkonnosti SR v rámci Európskeho semestra 2020 konštatovali niektoré nedostatky a riziká.
„Najzávažnejším nedostatkom je roztrieštenosť systému správy a riadenia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, nedostatočná koordinácia medzi ministerstvami a výkonnými agentúrami a neexistencia komplexnej dlhodobej výskumno-inovačnej stratégie. Tým je negatívne ovplyvnené vypracúvanie a vykonávanie politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, odkladajú sa zásadné reformy a dochádza k neefektívnostiam pri čerpaní verejných financií v tejto oblasti,“ vysvetlilo s tým, že celý ekosystém výskumu a inovácií v dôsledku toho nedosahuje dobré výsledky.
Reklama
Slovensko podľa správy rezortu školstva vynaložilo na výskum a vývoj celkovo 838,93 milióna eur, čo zodpovedá úrovni 0,92 percenta HDP. V porovnaní s rokom 2019 tak išlo o nárast o viac ako 62 miliónov eur. Podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu predstavoval 0,32 percenta HDP a podiel výdavkov z podnikateľského sektora 0,41 percenta HDP. V roku 2019 bol podiel výdavkov na výskum a vývoj na úrovni 0,83 percenta, pričom priemer 27 členských štátov Európskej únie bol 2,2 percenta. Slovensko zaostávalo aj za krajinami V4, najmä za Českou republiku, ktorá v 2019 vynaložila na danú oblasť 1,93 percenta HDP. Nižší podiel ako Slovensko dosiahli vtedy Írsko, Lotyšsko, Cyprus, Malta a Rumunsko. Najvyšší podiel 3,39 percenta HDP dosiahlo Švédsko.
Ministri vymenovali nových členov predsedníctva Agentúry na podporu výskumu
Vláda na svojom včerajšom rokovaní vymenovala nových členov predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Z predloženého návrhu vyplýva, že sa nimi od 9. decembra stanú Robert Ševčík, Robert Mistrík, Imrich Barák, Zdenka Mansfeldová, Jozef Bátora, Peter Celec, Peter Moczo, Štefan Boháček, Peter Fodrek a Tibor Gregor. V predsedníctve tak nahradia desiatich členov, ktorým štvorročné členstvo zaniklo 29. novembra. Naďalej v ňom budú pôsobiť Martin A. Lysak, Slavomír Michálek a Marián Brestič.
Predsedníctvo je odborným a zároveň rozhodujúcim koncepčným a strategickým orgánom APVV. Má trinásť členov, ktorých podľa zákona vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Kandidátov na členov navrhujú ústredné orgány, v ktorých zriaďovateľskej pôsobnosti alebo vecnej pôsobnosti sú právnické osoby štátneho sektora uskutočňujúce výskum a vývoj, Slovenská akadémia vied, orgány reprezentácie vysokých škôl a reprezentatívne združenia zamestnávateľov. Členmi predsedníctva agentúry sú najmenej dvaja zahraniční odborníci.
Prvý akčný plán plnenia Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní má byť hotový do konca marca 2022
Prvý akčný plán plnenia Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní na roky 2022 – 2024 by malo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pripraviť do 31. marca 2022. Uložila mu to vláda na svojom dnešnom rokovaní, kde prijala predloženú stratégiu. Tá je otvoreným dokumentom
V budúcnosti ju tak bude možné, ak bude potrebné, upravovať a dopĺňať na základe výsledkov monitorovania vrátane akčného plánu. Dlhodobým zámerom ministerstva je totiž vytvoriť prostredie naklonené inkluzívnemu vzdelávaniu motivujúce školy stať sa inkluzívnymi a zároveň prijatím potrebných opatrení umožniť, aby inkluzívne školy boli primárnou možnosťou pre vzdelávanie detí. Ďalšie plány má ministerstvo vypracovávať v trojročných intervaloch k 31. marcu príslušného roka.
„Cieľom inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní je, aby všetky deti, žiaci a študenti mali možnosť rozvíjať svoj osobný potenciál v škole, živote a neskôr na trhu práce; aby každé dieťa, žiak, každý študent mohol byť sám sebou, cítiť sa vítaný v školskom prostredí, ale aj v spoločnosti,“ objasnilo ministerstvo.
Dodalo, že plánuje zvyšovať podporu a financovanie inkluzívnych škôl a tiež vytvoriť efektívny, participatívny a monitorovaný systém, ktorý bude siahať z makro úrovne až na úroveň mikroregiónov a obcí. Za cieľ si určilo aj vytvorenie vhodných podmienok pre zdieľanie príkladov dobrej praxe a ich rozšírenie do systémových riešení na základe skúseností škôl a školských zariadení.
Ministerstvo priblížilo, že nosnou časťou stratégie je šesť prioritných oblastí pre dlhodobý rozvoj inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní v SR. Ciele sa majú plniť v oblasti inkluzívne vzdelávanie a podporné opatrenia, poradenský systém v školstve, desegregácia vo výchove a vzdelávaní, debarierizácia školského prostredia, príprava a vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a destigmatizácia. Tieto oblasti sú rozpracované do jednotlivých strategických cieľov, z ktorých bude vychádzať Prvý akčný plán na obdobie 2022 – 2024.
„Konkrétne prioritné oblasti stanovené v tomto dokumente nepredstavujú vyčerpávajúci zoznam oblastí, v ktorých bude Slovenská republika implementovať inkluzívne opatrenia. Na tento strategický dokument majú nadväzovať ďalšie pracovné materiály, ktoré budú výsledkom participatívneho procesu všetkých zainteresovaných strán,“ vysvetlil rezort.
Doplnil, že schválená stratégia nadväzuje na už existujúce dokumenty, ako je napríklad Nultý akčný plán stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní na rok 2021, Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania či komponent 6 Plánu obnovy a odolnosti SR.
Na Stratégiu internacionalizácie vysokého školstva by sa malo v priebehu piatich rokov vyčleniť viac ako 42 miliónov eur
Na Stratégiu internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030 by sa malo v období rokov 2022 – 2026 vyčleniť viac ako 42 miliónov eur. Stratégia, ktorú na dnešnom rokovaní schválili ministri, stanovuje ciele a opatrenia na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania pomocou internacionalizácie, zvýšením dostupnosti medzinárodnej skúsenosti počas štúdia na vysokej škole a modernizáciou vysokoškolského vzdelávania v kontexte internacionalizácie
Na dosiahnutie strategických cieľov ministerstvo v stratégii stanovuje 16 opatrení založených na pokračovaní, respektíve zvyšovaní miery financovania existujúcich aktivít, zavádzaní nových schém financovania a zlepšovaní regulačného rámca pre implementáciu internacionalizácie na vysokých školách.
Slovenské vysoké školy by mali podľa stratégie rozvíjať napríklad ponuku študijných programov v cudzom jazyku či zvyšovať medzinárodnú otvorenosť pracovných miest tým, že budú zverejnené na medzinárodných portáloch. Podľa ministerstva je tiež potrebné minimalizovať prekážky spojené s rozvrhnutím študijných povinností v študijných plánoch a uznávaním výsledkov z mobility v záujme umožnenia medzinárodnej mobility čo najväčšiemu počtu študentov slovenských vysokých škôl. Vysokým školám sa navrhuje napríklad vytvoriť priestor pre mobilitu – mobilitné okno, ktoré študentovi poskytne vopred vyhradený čas v trvaní minimálne jedného semestra alebo trimestra na mobilitu. Medzi ďalšie ciele patrí podpora sieťovania vysokých škôl a modernizácia ich administratívy či využívanie digitalizácie a informačných a komunikačných technológií v internacionalizácii výučby.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v predkladacej správe konštatovalo, že slovenské vysoké školstvo sa v porovnaní s krajinami Vyšehradskej skupiny vyznačuje nižšou mierou otvorenosti vysokoškolského prostredia. To sa následne prejavuje relatívne nízkym podielom cudzincov zapísaných na štúdium na slovenských vysokých školách, nízkym podielom zahraničných vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov či nízkym podielom študentov, ktorí počas štúdia absolvujú medzinárodnú mobilitu v zahraničí. Podľa ministerstva je v záujme naplnenia poslania slovenského vysokého školstva potrebné, aby spĺňalo medzinárodné štandardy vo vzdelávaní a výskume a ponúkalo kvalitné príležitosti pre medzinárodnú spoluprácu.
Počet študentov vysokých škôl medziročne vzrástol, zvýšil sa aj podiel zahraničných vysokoškolákov
Počet študentov vysokých škôl medziročne vzrástol a zvýšil sa aj podiel zahraničných vysokoškolákov. Vyplýva to z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2020, ktorú dnes vzala vláda na vedomie. Celkovo v roku 2020 študovalo na vysokej škole 133 311 študentov, teda o vyše dvetisíc vysokoškolákov viac ako vlani. Avšak kým na verejných vysokých školách sa počet študentov zvýšil o 2 589, na súkromných školách počet študentov klesol o 361 osôb. Podiel cudzincov na celkovom počte vysokoškolákoch sa zvýšil mierne na 11,38 percenta
Priemerný plat zamestnanca verejnej vysokej školy sa vlani v porovnaní s rokom 2019 zvýšil o 6,69 percenta na sumu 1 501 eur. Podľa správy sa medziročne zvýšil aj priemerný plat vysokoškolského pedagóga o 7,42 percenta. Priemerný plat vysokoškolského pedagóga predstavoval sumu zhruba 1 865 eur. Aj plat profesora vysokej školy, ktorý bol v roku 2020 na úrovni 2 717 eur, sa zvýšil o 7,83 percenta.
Podiel žien medzi študentmi podľa správy dosiahol v roku 2020 hodnotu 58,30 percenta. Najvýraznejšie boli ženy zastúpené v rámci externého štúdia na prvom a druhom stupni. Ich podiel bol 67,38 percenta. Správa uvádza, že ženy majú vo všetkých skupinách odborov vyššie zastúpenie ako muži, Výnimkou však naďalej ostali technické vedy a náuky, v ktorých ich bolo 22,8 percenta a vojenské a bezpečnostné vedy a náuky, tam ich bolo 31 percenta. Najviac boli zastúpené v zdravotníckych odboroch, kde ich počet dosiahol viac ako 73 percent. Viac ako 54 percent vysokoškolákov študovalo v odboroch spoločenských vied, náuky a služieb.
Vlani vymenovala prezidentka SR na základe návrhov vysokých škôl spolu 81 profesorov, z toho 19 žien. Najstarší vymenovaný profesor mal 67 rokov a najmladší 38. Najviac vymenovaných profesorov navrhla Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach (obe po 12) a súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorá navrhla deviatich.
V schválenom rozpočte na rok 2020 bolo z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na vysokoškolské vzdelávanie, vedu a sociálnu podporu študentov vysokých škôl vyčlenených 611 544 226 eur. Z tejto sumy bolo pre vysoké školy určených 602 965 667 eur. Za minulý rok vykázalo všetkých 20 verejných škôl kladný výsledok. Hospodársky výsledok verejných vysokých škôl v hlavnej činnosti bol 23 301 427 eur a z podnikateľskej činnosti 3 262 209 eur. Celkový hospodársky výsledok bol zisk 26 263 636 eur.
Výročnú správu o stave školstva vypracováva a zverejňuje ministerstvo školstva každoročne.
Vláda schválila návrh na zmenu Štatútu Rady vlády SR pre Európsku zelenú dohodu
Vláda na svojom dnešnom zasadnutí odobrila návrh na zmenu Štatútu Rady vlády Slovenskej republiky pre Európsku zelenú dohodu. Návrh nadväzuje na materiál Návrh na zriadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre Európsku zelenú dohodu, ktorý bol schválený uznesením vlády v novembri 2020. Na rokovanie vlády návrh predložilo Ministerstvo životného prostredia SR.
Navrhovanou zmenou štatútu rady sa mení článok štyri a štvrtý odsek, teda zloženie rady.
„Doplnia sa členovia rady o splnomocnenca vlády SR pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách, generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR, zástupcu iniciatívy Klíma ťa potrebuje, zástupcu Siete environmentálne výchovných organizácií Špirála, zástupcu Slovenského ochranárskeho snemu a zástupcu Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied,“ uvádza sa v materiáli.
Súčasťou vlastného materiálu je konsolidované znenie Štatútu Rady vlády Slovenskej republiky pre Európsku zelenú dohodu. Zmena štatútu rady sa navrhuje s ohľadom na petíciu Za klímu a za budúcnosť iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ktorá bola predložená Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie. Doplnením zloženia rady sa posilní participácia zainteresovanej verejnosti v napĺňaní cieľov Európskej zelenej dohody a zároveň sa upraví zoznam členov tak, aby sa zabezpečila vyváženosť medzi zástupcami štátneho a neštátneho sektora.
Právna agenda v prípade výstavby Národného futbalového štadióna prejde do kompetencie úradu Štefana Holého
Agenda zabezpečenia právnej analýzy a právneho zastupovania štátu v prípade výstavby Národného futbalového štadióna (NFŠ) prejde do kompetencie Úradu podpredsedu vlády SR Štefana Holého. Zmenu z gescie vedúceho Úradu vlády (ÚV) SR do kompetencie Úradu podpredsedu vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo, a konkrétne jeho štátneho tajomníka, v stredu odsúhlasila vláda
Zmena nadväzuje na novelizáciu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy z júna 2021, ktorou došlo k zriadeniu Úradu podpredsedu vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo, na ÚV SR.
Vláda na konci mája 2020 prijala uznesenie, že preverí výstavbu Národného futbalového štadióna (NFŠ) i podklady smerujúce k uzatvoreniu kontraktov vrátane výstupov poradenských spoločností.
NFŠ začali stavať na začiatku septembra 2016. Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna a NFŠ poskytnúť dotáciu vo výške 27,2 milióna eur. Dodatkom v roku 2016 sa stanovila maximálna kúpna cena na 75,2 milióna eur. V priebehu roka 2018 v posledných fázach výstavby sa hovorilo o zvýšení nákladov. Vláda Petra Pellegriniho koncom januára 2020 odsúhlasila dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve na NFŠ, podľa ktorého sa cena zvýši na 98.447.000 eur. Kúpna cena sa mala zvýšiť v dôsledku realizovaných dodatočných prác a dodávok.
Na dobudovanie Košickej futbalovej arény pôjdu štyri milióny eur
Na dobudovanie Košickej futbalovej arény ako športovej infraštruktúry národného významu pôjde čiastka štyri milióny eur. Uvádza sa to v návrhu z dielne rezortu školstva, ktorý dnes odobrila vláda. Predmetné financie mali byť pôvodne poskytnuté na účet Fondu na podporu športu v roku 2022
„Komplex bude po kolaudácii slúžiť pre organizovanie podujatí s domácim aj medzinárodným rozmerom. Zároveň vytvorí podmienky pre lepšiu prípravu a skvalitnenie tréningového procesu detí, mládeže, športové talenty, seniorov, ale aj pre športovú reprezentáciu a bude zodpovedať moderným štandardom, ktoré umožnia športovanie aj znevýhodnených skupín obyvateľstva a širokej verejnosti,” uvádza sa v dokumente.
Celý projekt výstavby štadióna podľa materiálu vychádza z iniciatívy Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a Vlády SR ešte z roku 2013 k Financovaniu rekonštrukcie, modernizácie a budovania futbalových štadiónov na roky 2013 až 2022.
Dokument tiež uvádza, že v rámci pripravovaného informatívneho materiálu „Zámer financovania výstavby a modernizácie športovej infraštruktúry národného významu na obdobie siedmych až 10 rokov“, ktorý bude predložený na rokovanie vlády v nadchádzajúcom období, je projekt Košickej futbalovej arény zaradený medzi priority a to aj z dôvodu pripravenosti a potreby čerpania finančných prostriedkov v roku 2022.
„Rozpočet dobudovania bol posúdený Slovenským futbalovým zväzom z hľadiska plnenia infraštrukútrnych kritérií UEFA a rovnako aj Útvarom hodnoty za peniaze,” dodal materiál
11.1°C
Pondelok 
11.1°C
Sobota 
9.4°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
