Organizátori ešte pred zhromaždením prostredníctvom médií i na sociálnych sieťach vyzvali, aby účastníci prišli so sviečkou v ruke, v oranžovom tričku, v bunde či reflexnej veste vyjadriť solidaritu s nábožensky brutálne prenasledovanými ľuďmi vo svete. Apelovali na slovenských, európskych i svetových lídrov, aby poskytli konkrétnu pomoc, intenzívne a konkrétne úsilie na zastavenie násilia a zabíjania, najmä v takzvanom Islamskom štáte. Výzvy si vypočulo do 1000 účastníkov.

Na podujatí vystúpili občianski aktivisti, poslanci Európskeho parlamentu i Národnej rady SR, diplomati, ako aj priami účastníci z vojnou skúšaného Blízkeho východu. Bolo reakciou na vzostup krvavého násilia radikálnych islamistov, ktorí vypaľujú kostoly, prenasledujú a demonštratívne, spravidla odrezaním hlavy, popravujú kresťanov najmä na území obsadenom organizáciou Islamský štát (IS) na rozhraní Iraku a Sýrie, ale aj v Líbyi.

“Je dôležité byť sám sebou, udržať si vlastnú identitu, kultúru a vieru. Problémom západných štátov nebol príchod islamu, ale nástup relativizmu. Ľudia zabúdajú, čo ich definuje, charakterizuje a potom do tohto priestoru vstupuje nový element. To druhé je zápas s fanatizmom, politickým, etnickým alebo náboženským, ktorý má za cieľ likvidovať tých druhých v mene dákej neľudskej myšlienky, ideológie, presvedčenia. A tak dnes postupuje Islamský štát. To treba potláčať všetkými možnými prostriedkami a spojiť úsilie proti takýmto režimom,“ uviedol pre TASR jeden z rečníkov, podpredseda NR SR Ján Figeľ.

Zhromaždenia sa zúčastnili aj viacerí predstavitelia verejného života -prehovorila europoslankyňa Anna Záborská, jej kolega Branislav Škripek vzhľadom na pracovné povinnosti poslal písomnú podporu. Ďalej sa zhromaždeným prihovoril Ján Figeľ, Daniel Lipšic a podporu zaslali poslanci OĽaNO. Viacerí ďalší poslanci NR SR boli pritomní ako účastníci.

Účastníci Verejného zhromaždenia na podporu prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín vo svete vyzývajú predstaviteľov Slovenskej republiky, Európskej únie a Organizácie spojených národov, aby neodkladne vyvinuli intenzívne úsilie na zastavenie násilia a zabíjania kresťanov a iných náboženských menšín vo svete, najmä organizáciou „Islamský štát“, a aby konkrétne pomáhali obetiam násilia.

Zároveň vo vyhlásení uvádzajú, “dôrazne protestujeme proti akémukoľvek perzekuovaniu náboženských menšín ako aj proti nedostatočnej aktivite, s ktorou sa tento problém stretáva na Slovensku ako aj na medzinárodnej úrovni.”

A ďalej sa vo vyhlásení píše: “V posledných mesiacoch sa na Blízkom východe a v ďalších krajinách zintenzívňujú násilné udalosti namierené proti kresťanom a iným náboženským skupinám. Hromadná poprava 21 koptských kresťanov v Líbyi, či únos minimálne 200 asýrskych kresťanov v Sýrii sú len poslednými aktmi epidémie brutality a genocídy, ktorú je nutné okamžite zastaviť. Tieto menšiny sú prenasledované a zabíjané len pre svoju vieru. Náboženská sloboda je pritom základným ľudským právom, ktorého pošliapavanie vedie k porušovaniu ďalších práv.”

“Iracký biskup Saad Sirop Hanna hovorí: „Odmietame zaprieť našu vieru a naše náboženstvo, nech by bol na to akýkoľvek dôvod. Sme hrdí na to, čo prežívame, hoci to bolí.“ Desaťtisíce utečencov majú byť pre nás motiváciou k urýchleným krokom, nie k čakaniu na samovyriešenie problému,” píše sa vo vyhlásení účastníkov.

“Na úrovni Slovenskej republiky preto žiadame vládu SR, aby aktívne používala všetky diplomatické, ekonomické a ďalšie nástroje na presadzovanie práva na život a náboženskú slobodu a aby v spolupráci s Európskou úniou a OSN realizovala adekvátne kroky voči krajinám, ktoré túto slobodu porušujú. Vyzývame tiež vládu SR, aby poskytla azyl prenasledovaným, najmä rodinám nedávno popravených kresťanov, ako aj humanitárnu pomoc prenasledovaným. Apelujeme aj na občanov, aby sa v rámci svojich možností zapojili do tejto pomoci,” uviedli účastníci.

“Žiadame Európsku úniu a OSN o vykonanie konkrétnych krokov, ktoré zabezpečia bezpečnosť prenasledovaných a náboženskú slobodu vo svete. Žiadame ich o nemlčanie pri páchaní násilia voči kresťanom a iným náboženským menšinám a konanie konkrétnych krokov vedúcich k jeho eliminácii a predchádzaniu. Samozrejmou žiadosťou je poskytnutie humanitárnej pomoci a ponúknutie azylu prenasledovaným,” žiadajú účastníci.

“Všetci nesieme zodpovednosť za pokoj, mier a slobodu vo svete, vrátane slobody svedomia a náboženského presvedčenia. Zoči-voči nárastu nábožensky motivovaného násilia voči kresťanom a náboženským menšinám vo svete aj v Európe si musíme túto zodpovednosť uvedomovať a konať, ” píše sa vo vyhlásení.

“Prítomnosťou na tomto zhromaždení a zapálenou sviecou položenou k fontáne pred prezidentským palácom, ktorá nesie názov „Zem – planéta mieru“, vyjadrujeme solidaritu s trpiacimi pre vieru po celom svete,” uviedli účastníci Verejného zhromaždenia na podporu prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín vo svete

Podľa štúdie organizácie Pomoc Cirkvi v núdzi, ktorá vlani na jeseň zverejnila svoju správu hodnotiacu 196 krajín, z pohľadu náboženskej slobody boli najhoršie vyhodnotené štáty Afganistan, Stredoafrická republika, Irán, Irak, Líbya, Maledivy, Nigéria, Pakistan, Saudská Arábia, Somálsko, Sýria, Sudán a Jemen. V týchto krajinách hrozí náboženské prenasledovanie predovšetkým v spojení s extrémistickým islamom. Najprenasledovanejšou náboženskou skupinou zostávajú kresťania.

ml