Kauza Váhostav-SK prerástla do rozmerov, ktoré sú Robertovi Ficovi viac ako nepríjemné. Tento stavebný gigant, ktorý má zazmluvnené štátne zákazky za viac ako miliardu eur tvrdí, že je v strate a nemá z čoho vyplatiť svojich veriteľov. Problém je v tom, že tými veriteľmi nie sú nenažraní kapitalisti, ale ľudia práce. Jednoduchí živnostníci a malé firmy, ktorí za Váhostav jeho megazákazky skutočne budujú. Obyčajní ľudia, ktorí svoju prácu odviedli, ale nedostanú za ňu zaplatené. A kým majiteľ Váhostavu-SK Juraj Široký práve dokončuje svoju prepychovú vilu na Bahamách, oni budú nútení zrušiť svoju živnosť alebo nechať skrachovať svoje drobné firmy a prihlásiť sa na úrade práce. Problém je v tom, že nielen vrabce si na Slovensku čvirikajú, že Juraj Široký je jedným z bohatých mecenášov, ktorí stoja v pozadí Smeru-SD. A to je pre sociálnodemokratickú vládu viac ako nepríjemné. Sociálna demokracia a prepychová rezidencia na Bahamách, to nejde príliš dokopy.

Kauza Váhostav-SK nadobudla nevídané rozmery a nevídanú razanciu vývoja. Pritom v skutočnosti nejde o nič nové. Veď aj Robert Fico potvrdil, že doteraz prešlo procesom reštrukturalizácie viac ako 500 firiem. Napríklad v roku 2013 bola schválená reštrukturalizácia firmy TSS Grade. Banky po nej dostali naspäť 100 % svojich pohľadávok, živnostníci a malé firmy 15 %.

V roku 2014 bol reštrukturalizovaný Doprastav. Scenár bol opäť podobný. Banky uspokojené, živnostníci dostali 30 %. A tak nie je div, že spočiatku Robert Fico nevenoval reštrukturalizácii Váhostavu-SK mimoriadnu pozornosť a vyhlasoval, že sa to jeho vlády netýka. Situácia sa však oproti minulosti zmenila.

Ľudia majú ešte v živej pamäti politické otrasy, ktoré na jeseň minulého roka spôsobila kauza predraženého piešťanského CT. Kauza, po ktorej museli odstúpiť ministerka Zvolenská, podpredsedníčka parlamentu Zmajkovičová a dokonca aj predseda parlamentu Pavol Paška.

Verejná mienka sa zobudila a na to museli zareagovať aj politici. Opozícia avizovala ešte pred Veľkou nocou, že bude iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu k tejto kauze. Robert Fico pochopil nebezpečie situácie a prevzal iniciatívu. Mimoriadne rokovanie zvolal nový predseda Národnej rady Peter Pellegrini. Vláda na rokovanie predložila na skrátené legislatívne konanie návrh novely Obchodného zákonníka, ktorá by mala riešiť situáciu. Potiaľ by bolo všetko v poriadku.

Situácia je kritická a treba urýchlene konať, pretože reštrukturalizácia Váhostavu-SK má byť uzavretá už o niekoľko dní. 30. apríla bude o výške vyplatenia dlhov rokovať schôdza veriteľov. Ak má nová právna úprava dovtedy platiť, musia poslanci návrh novely Obchodného zákonníka prerokovať a schváliť v prvom, druhom aj treťom čítaní, schválený zákon musí podpísať prezident republiky a na dôvažok musí vyjsť v Zbierke zákonov. Rokovať o návrhu vlády začali poslanci v stredu 15. apríla o 13:00. Čas tlačí a preto je naozaj nepochopiteľné, prečo sa Robert Fico náhle rozhodol zmeniť scenár.

V ten istý deň o 18:00 oznámil na tlačovej besede, že prvoradou úlohou v celej kauze je vyvodenie politickej zodpovednosti voči predsedovi KDH Jánovi Figeľovi, ktorý je podľa neho príčinou problémov Váhostavu-SK. Preto je potrebné odvolať ho z funkcie podpredsedu Národnej rady. Hneď teraz. Už o hodinu bolo rokovanie Národnej rady o návrhu na zmenu Obchodného zákonníka na návrh poslancov Smeru prerušené a o ďalšiu hodinu sa namiesto toho začal prejednávať nový bod, odvolanie Jána Figeľa. Toto rozhodnutie Roberta Fica bolo politicky chybné minimálne z troch dôvodov:

1. Jeho tvrdenie, že mu ide v prvom rade o vyriešenie problému nevyplatených živnostníkov, získalo vážnu trhlinu. Čas beží, teraz je dôležitý každý deň a Národná rada sa na pokyn Roberta Fica namiesto riešenia problému od stredy večera až do konca týždňa zaoberala Jánom Figeľom.

Je možné, že Robert Fico rátal s úplne iným priebehom. Je možné, že Robert Fico očakával, že Ján Figeľ pokorne sklopí uši. Je možné, že rátal s tým, že vyprovokuje palácovú revolúciu v KDH. Určite nie náhodou predsa v stredu na tlačovej konferencii Figeľovým spolustraníkom veľmi jasne zdôrazňoval, že kreslo podpredsedu Národnej rady bude naďalej patriť im. Tento očakávaný scenár naznačuje aj vyjadrenie poslanca Smeru-SD Ľuboša Blahu v pléne Národnej rady. Podľa neho odvolanie Figeľa mala byť hodinová záležitosť. “Ale my namiesto toho, aby sme teraz riešili konkrétne praktické riešenia, ako pomôcť živnostníkom, ako obmedziť moc bánk, ako potrestať oligarchov, tak my namiesto toho tu riešime Figeľa,” dodal Blaha.

2. Snaha Roberta Fica vyvliecť sa zo zodpovednosti za celý problém a hodiť ho na nepopulárneho Jána Figeľa sa míňa účinkom. Paradoxne, Ján Figeľ sa ani nemusí brániť. Tri dni za neho v Národnej rade do roztrhania tela bojovali nielen jeho spolustraníci, ale aj jeho politickí konkurenti z opozície. Na dôvažok sa stal najsledovanejšou osobou médií a neuvážený krok Roberta Fica mu získava sympatie aj u tých, ktorí ho doteraz vôbec nemali v obľube. Chýba už len krôčik k tomu aby sa stal martýrom a aby z neho Robert Fico urobil lídra opozície, ktorý opozícii doteraz chýbal.

3. Nebyť odvolávania Jána Figeľa, kauza mohla byť už utlmená. Novela zákona mohla byť schválená a ľudia sa mohli venovať iným problémom. Namiesto toho Robert Fico spôsobil, že kauza Váhostav je už niekoľko dní top téma médií. Všetky internetové vydania denníkov sledovali dianie v Národnej rade naživo minútu po minúte, podobne ako pri dôležitých medzištátnych futbalových zápasoch. Na rozdiel od futbalu však táto nepretržitá pozornosť netrvala iba dve hodiny, ale tri dni. A viac ako o Jánovi Figeľovi sa pritom spomínajú prepojenia Juraja Širokého na stranu Smer-SD a podozrenia na politickú korupciu.

Zásluhou Roberta Fica sa opäť diskutuje o jeho diaľničných PPP projektoch, o ktorých Ján Figeľ dlhodobo tvrdí, že boli podvodné, predražené a protiústavné. Dnes to už začínajú tvrdiť viacerí. Je zvláštne, ak na jednej strane Robert Fico odvoláva Jána Figeľa za to, že podpísal zmluvu na výstavbu diaľnice za sumu menšiu ako je polovica štátnej expertízy a na druhej strane mlčí, keď to isté urobil iba nedávno jeho vlastný minister. Minulý rok Ján Počiatek podpísal zmluvu za výstavbu úseku diaľnice, ktorého súčasťou je aj tunel Višňové za 410 miliónov eur, hoci štátna expertíza vyčíslila náklady na 900 miliónov eur. Na otázky novinárov odpovedal Počiatek jasne, že podpísaná suma je reálna.

Do nového svetla sa tak po tomto jeho vyjadrení dostáva skutočnosť, že minister dopravy prvej Ficovej vlády Ľubomír Vážny podpísal výstavbu toho istého úseku v rámci PPP za 1,15 miliardy eur. A tak sa opäť vynorili otázky, kam malo smerovať tých viac ako 700 miliónov eur, o ktorých bol Vážneho tunel drahší ako Počiatkov.

Dnes je už jasné, že aj Robert Fico pochopil, že urobil chybný krok. Preto v piatok na poludnie na tlačovej konferencii oznámil, že nasledujúci utorok sa parlament opäť vráti tam, kde na jeho pokyn v stredu večer prestal. S päťdňovým oneskorením sa opäť poslanci vrátia k prejednávaniu novely Obchodného zákonníka.

Gin je však už vypustený z fľaše. Kauza Juraja Širokého viditeľne prerastá Robertovi Ficovi cez hlavu. Preto vsadil všetko na jednu kartu. Svojimi poslednými krokmi znížil svoj koaličný potenciál takmer na nulu a nie je isté, či týmito krokmi uchráni svoje preferencie pred nebezpečenstvom pádu. Žiadna zo súčasných parlamentných strán nebude ochotná ísť s ním do vlády. A tak jeho jedinou nádejou zostáva dúfať, že sa do parlamentu dostane SNS. To je však dosť riskantné. Lebo vyhrať voľby neznamená zároveň mať možnosť zostaviť vládu. Vladimír Mečiar by o tom mohol rozprávať.

Štefan Devínsky