Stále viac protestanských cirkví to vzdáva a požehnáva homosexuálne manželstvá

Paríž 24. mája 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Peter Morrison)

Minulý týždeň sa vo Francúzsku konala Synoda protestantskej cirkvi (L´Eglise protestante unie de France EPUdF), ktorej závery vzbudili pozornosť médií a prispeli už aj tak k živej polemike ohľadne homosexuálnych  manželstiev. Pri masových demonštráciách proti tomuto zákonu sa zjednotili a verejne vystupovali všetky tri monoteistické náboženstvá. Postoj katolíckej cirkvi je všeobecne známy a človek by predpokladal, že všetky kresťanské denominácie, ktoré sa odvolávajú na učenie evanjelia, budú mať v zásadných otázkach zhodný postoj.

O to väčšiu polemiku vyvolalo rozhodnutie synody povoliť cirkevné požehnanie párom rovnakého pohlavia. Rozhodnutie bolo prijaté  drvivou väčšinou 94 hlasov oproti 3. Manželstvo u protestantov nie je sviatosťou tak ako je tomu u katolíkov, ale manželské páry môžu dostať cirkevné požehnanie. Toto rozhodnutie, tak široko prijaté predstaviteľmi protestantskej cirkvi, však vzbudilo nielen  rozporuplné reakcie medzi veriacimi, ale aj zmätok, nakoľko rozhodnutie o tom, či požehnať, alebo nepožehnať páry rovnakého pohlavia, bude náležať jednotlivým pastorom, podľa ich osobného presvedčenia, ako o tom informoval denník Le Figaro.

Táto prax  cirkevného požehnávania párov rovnakého pohlavia je vo Francúzku nóvum, ale už funguje u niektorých reformovaných denominácií napr. vo Švajčiarsku. K tejto téme sa  preto pre francúzske médiá  vyjadril aj  Charles  Morerod, biskup z Lausanne, Ženevy a Fribourgu.

Na otázku ako sa díva na toto rozhodnutie protestantskej cirkvi odpovedá: “Chápem, že sa hľadajú spôsoby ako uľahčiť utrpenie ľudí, ale nemyslím si , že toto je spôsob, kam by sme sa my, kresťania mali dostať. A to odchýlením sa od biblického posolstva, ktoré odmieta homosexuálne vzťahy, ale zároveň prijíma každého človeka. To čo máme povedať homosexuálnym osobám, nie je jednoduché prijať  „ žite v zdržanlivosti“, ale musíme sa snažiť nasledovať ducha biblie a nie ducha tohto sveta, pretože to je to, čo má cirkev robiť.  Je v tom aj kus historickej irónie. Protestanti nás často kritizovali, že sa neriadime slovom, ale teraz sme to my, čo sa ním riadime a oni menej.“

Je to ďalší krok reformovanej cirkvi prispôsobiť sa súčasným hodnotám? Pýta sa v rozhovore s biskupom Alexia Vidot. „Obávam sa, že áno. Sociologicky povedané  – a  toto bolo špecificky skúmané v USA – keď sa cirkev začne prispôsobovať celkovému pohybu spoločnosti, je to vždy lepšie prijímané a je menej kritizovaná. Ale na druhej strane to prináša eróziu a cestu k zániku… prečo by som mal ísť do kostola, ak tam stretnem sám seba. Tam sa chodíme stretnúť s Bohom. Rásť, zmeniť sa. Načo by sme tam ináč chodili? To môžeme rovno zostať doma. A tým pádom už do kostola nebudeme viac chodiť.

„Hrozí toto aj katolíckej cirkvi?“ pýta sa ďalej autorka rozhovoru. Biskup odpovedá: „Prispôsobenie sa duchu sveta v súlade s hodnotami spoločnosti je nestále pokušenie. Stále nebezpečenstvo, na ktoré si musíme dávať pozor. Ak cirkev príliš kalkuluje so spoločnosťou, v ktorej sa nachádza, tak ju to znevierohodňuje… Prirodzenosťou cirkvi je určitým spôsobom prenasledovanie. Ježiš nám sľubuje stonásobok, ale s krížom prenasledovania.

Na otázku či vo Švajčiarsku majú pastori právo požehnávať homosexuálne zväzky biskup odpovedá: „Áno, v niektorých kantónoch, ale význam gesta nie je celkom jasný.  Nedávno mi prezident synody vysvetlil, že sa jedná o požehnanie osôb a nie zväzku. To je spôsob akým sa vyhnúť rozdeleniu v cirkvi. Ale je tu veľká nejasnosť vo význame. Kto z tých ľudí, čo prichádzajú na oslavu, chápe, že sa jedná o jednotlivé požehnanie osôb, ktoré tvoria pár a nie požehnanie ich spojenia, keďže všetko to pripomína svadbu? Určite, niektorí z nás katolíkov nevidia nič zlé na požehnaní homosexuálnych  osôb, veď požehnanie je v podstate prosba k Bohu o dobro danej osoby. Ale to v žiadnom prípade neznamená požehnanie každému chovaniu tejto osoby. Nie všetko môže byť požehnané.

V závere rozhovoru sa autorka pýta: „Synoda protestantskej cirkvi Francúzska dovolila „liturgické požehnanie manželov rovnakého pohlavia, ktorí chcú svoj zväzok predniesť Bohu.“ Aký je potom rozdiel v porovnaní s manželstvom?“

„Rozdiel medzi manželstvom a požehnaním má zmysel v katolíckej cirkvi, kde manželstvo je sviatosťou na rozdiel od požehnania, ktoré samotné sviatosťou nie je. Ale tento rozdiel nie je problémom pre reformátorov, ktorí úplne popreli sviatostný charakter manželstva.“

Katarína Hanzlíková, Paríž