Môj profil 
Predplatné
New York, 18. februára 2015 (/HSP-Julie Jacobson)
Bezpečnostná rada OSN odobrila prímerie na Ukrajine, ktoré zástupcovia 4 krajín dohodli v Minsku. Všetci členovia BZ OSN schválili Ruskom navrhnutú rezolúciu na margo prímeria na Ukrajine. Avšak boje na Ukrajine, na pôde OSN a v médiách pokračujú.
Boje na juhovýchode Ukrajiny pokračujú a USA spolu s EÚ z toho obviňujú povstalcov a Rusko. Kým rokovaniam v Minsku naše milované média venovali dostatočný priestor /komentáre necháme na svedomí autorov/, faktu, že Bezpečnostná rada schválila nejakú rezolúciu, už nevenovali takmer žiadnu pozornosť. Niektoré síce o tom povedali zopár slov, ale mnohé ani nepoukázali na to, že /čuduj sa, svete!/ BR OSN odklepla rezolúciu, ktorú navrhlo Rusko. V dnešných časoch je to ozaj senzácia…
Niektoré média o tom predsa okrajovo informovali. Asi najlepší, aj keď veľmi stručný komentár tejto udalosti dnes uviedla TA3:
„Za rezolúciu o prímerí hlasovalo aj Rusko, lebo bolo jej autorom. Napriek tomu nepanuje v OSN spokojnosť. Spojené štáty varovali Moskvu, že na hraniciach sa stále bojuje. Viceprezident Joe Biden Rusom pohrozil, že ich tieto aktivity môžu vyjsť veľmi draho.“ /http://www.ta3.com/clanok/1056368/br-osn-schvalila-rezoluciu-o-primeri-na-ukrajine-za-boli-aj-rusi.html/
Za všetky drobné stojí prvá veta tohto krátkeho článku: „Za rezolúciu o prímerí hlasovalo aj Rusko, lebo bolo jej autorom.“ Chudáci Rusi! Keď už navrhli túto rezolúciu, tak za ňu museli aj zahlasovať! Pre niekoho to bolo asi prekvapením…
Nezaobišlo sa ani bez treníc na pôde OSN. Konflikt vznikol počas rokovaní – už po prijatí „ruskej“ rezolúcie“. Samozrejme, hlavnými aktérmi boli zástupcovia Ukrajiny, Ruska a USA. Pripojili sa aj veľvyslanci niektorých iných krajín v OSN. Vlastne to bola menšia hádka medzi zástupcami Ruska, Ukrajiny a Litvy. Olej do ohňa priliala americká veľvyslankyňa v OSN Samantha Powerová, ktorá zopakovala klasické obvinenia na adresu Ruska, že podporuje separatistov, posiela tam zbrane a vojska. Ako vždy, ani jeden dôkaz nepredložila.
Pridal sa aj ukrajinský zástupca Jurij Sergejev, ktorý kritizoval Rusko za to, že sa mieša do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Ruský veľvyslanec v OSN Vitalij Čurkin oponoval, že Kyjev stále nedokázal nadviazať a vlastne ani nechce nadviazať dialóg s východom krajiny. Poukázal na to, že práve preto sa musí Rusko hrať na sprostredkovateľa medzi Kyjevom, Doneckom a Luhanskom. Zdôraznil, že preto sa všade vo svete Ruska pýtajú, čo vlastne chcú povstalci na juhovýchode Ukrajiny – pretože Kyjev to nikomu nevie vysvetliť. Prečo to nevie vysvetliť? Pretože nemieni nadviazať dialóg s východom krajiny a rokovať so „separatistami“. „Kyjev musí začať dialóg s východom krajiny,“ viac razy prízvukoval Vitalij Čurkin.
Do sporu sa zamiešala stála zástupkyňa Litvy v OSN Rajmonda Murmokajte, ktorá položila „rétorickú“ otázku: „Prečo sú separatisti vyzbrojení lepšie ako ukrajinská armáda a domobrana má stovky tankov?“ Nepriamo obvinila Rusko, že dodáva zbrane na juhovýchod Ukrajiny.
Vitalij Čurkin musel reagovať a povedal, že Rusko nedodáva zbrane na Ukrajinu a preto s nevôľou pozoruje, ako sa USA pripravujú dodávať tam zbrane. Povedal, že našťastie Nemecko a Francúzsko odmietajú dodávať zbrane na Ukrajinu. „Nakoľko viem, Litva je jediným štátom, ktorý čestne, otvorene a oficiálne vyhlásil, že dodáva zbrane Kyjevu. Takže možno tie moderné zbrane, ktoré majú povstalci, pochádzajú práve z Litvy? Domobrana veľmi často „prevzala“ moderné zbrane a ťažkú techniku od ukrajinskej armády. Takže kto vie, odkiaľ povstalci majú moderné zbrane,“ prízvukoval Čurkin.
Ukrajinský zástupca Jurij Sergejev sa snažil vyvolať polemiku na margo deliacej čiary medzi ukrajinskou armádou a povstalcami, začal vysvetľovať ako je to v prípade štátnej hranici, ale Čurkin podotkol, že podobné veci by sa nemali riešiť na pôde OSN, ale medzi Kyjevom, Doneckom a Luhanskom. Poradil Sergejevovi, aby podobné rokovania s východom krajiny navrhol vedeniu v Kyjeve.
eu
.JPG)
.jpg)
.jpg)
