Bratislava 6. marca 2015 (TASR/HSP-Sergey Ponomarev)
Spravodajské služby na základe rozhodnutia Ústavného súdu nemôžu od operátorov požadovať žiadne metadáta.
Súčasný návrh spravodajského zákona oblasť plošného zberu metadát vôbec nerieši. Právnou úpravou pre metadáta je zákon č. 351/2011 elektronických komunikáciách, ktorý schválila predchádzajúca vláda a následne aj parlament.
Práve účinnosť ustanovení tohto zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách od mája minulého roku svojim rozhodnutím pozastavil Ústavný súd Slovenskej republiky, na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (rozsudok v spojených veciach C-293/12 a C-594/12).
Spravodajské služby v SR teda na základe tohto rozhodnutia ÚS SR nemôžu od operátorov požadovať žiadne metadáta.
Na rozdiel tejto úpravy plošného zberu dát, ktorej účinnosť ÚS SR pozastavil, v novom návrhu zákona o spravodajských službách sa predpokladá nie plošné, ale výlučne cielené zbieranie dát tohto charakteru, ktorým je tzv. elektronický monitoring zameraný voči konkrétnemu objektu spravodajského záujmu. Elektronický monitoring sleduje ochranu kyberpriestoru pred kyberterorizmom a kyberšpionážou a výslovne vyžaduje písomný súhlas sudcu na každú jednotlivú aktivitu spravodajskej služby. Sudca schvaľuje aj spôsob, rozsah a lehotu realizácie aktivít spravodajskej služby v oblasti elektronického monitoringu.
Zároveň je potrebné opätovne zdôrazniť, že pri výkone tohto oprávnenia by nesmelo dôjsť k odpočúvaniu obsahu uskutočňovanej telekomunikačnej alebo rádiokomunikačnej prevádzky.
Do procesu tvorby návrhu zákona vstúpili svojimi odbornými pripomienkami aj Právnická fakulta UK v Bratislave, Policajná akadémia, Paneurópska vysoká škola a Právnická fakulta Trnavskej Univerzity. Výraznou mierou pri kreovaní novej spravodajskej legislatívy prispeli Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov ako aj viacerí významní bezpečnostní analytici. Všetkým spolutvorcom návrhu zákona ako aj odbornej verejnosti touto cestou ďakujeme za podnetné návrhy a pripomienky.
mž