To je skutočne vrchol, čo tí Maďari robia. Je naozaj čudné, že Európska únia im ešte nestopla eurofondy, pretože ich provokácie, to je vážne už cez čiaru. Predstavte si, tohto roku si dovolili prijať dodatok k ústave, v ktorom bez bližšieho vysvetlenia zavádzajú takú divnú novinku, z ktorej vyplýva, že matkou dieťaťa je žena a otcom je muž (o tejto bizarnosti sme písali aj TU).

Zo 199-členného maďarského parlamentu za túto antihumánnu zvrátenosť hlasovalo až 134 poslancov. Nie je to však nič prekvapujúce: už dlhšie je známou vecou, že tento parlament je skrz-naskrz totalitný a rasistický. Podľa dostupných informácií v ňom nie je žiadny transsexuál, žiadny človek inej farby pokožky a dokonca žiadny moslim!

Diskriminačný dodatok k ústave

Tento maďarský parlament teda prijal šokujúci dodatok k ústave, ktorý zakazuje adopciu detí pármi rovnakého pohlavia, ktorý tvrdí, že pohlavie detí je určené pri pôrode a neskôr sa nemôže meniť, a ktorý dokonca nehanebne hovorí, že základom rodinného vzťahu je manželstvo a vzťah rodič – dieťa. Podľa tejto zaostalej, nevedeckej a ničím nepodloženej hypotézy matka nemôže byť mužom a otec nemôže byť ženou.

Vidíme teda, že despotický Orbánov režim je posadnutý zákazmi: tak ako sa snažil zakázať Európskej únii rozhodovať o maďarských peniazoch, zakazuje aj vlastným občanom mužského pohlavia rodiť deti a tým deťom zase slobodne meniť svoje pohlavie podľa momentálneho rozhodnutia. Ale povedzte, prečo by otec nemohol porodiť dieťa, ak má takú potrebu? A prečo by žena nemohla byť ženou, ak sa tak cíti, len preto, že má hustú čiernu bradu, mužské pohlavné orgány a ďalšie typicky mužské telesné črty?

Treba ešte dodať, že tento neznesiteľný režim utláča nielen transsexuálov, ale postihne aj transspeciálov, teda psov, lastovičky či iné tvory, ktoré sa nedopatrením narodili v ľudskom tele, hovoria ľudskou rečou, avšak cítia sa byť psami či lastovičkami. Aj týchto všetkých zločinný Orbánov režim považuje za ľudí a tak s nimi aj zaobchádza.

Ak si takáto lastovička, napríklad, bude chcieť postaviť hniezdo z vetvičiek a blata pod odkvapovou rúrou, namiesto toho, aby jej to bolo umožnené ako iným lastovičkám, v Orbánovom Maďarsku ju za to zatvoria do blázinca. Ani sem radšej nenapíšeme, čo jej režim odkáže, ak požiada o operatívne prirobenie krídel na náklady štátnej zdravotnej poisťovne, keď dostane na jeseň nutkanie odletieť s kamarátkami do teplých krajín…

Kto sú naši skutoční spojenci?

V novo schválenom dodatku k maďarskej ústave sa dokonca spomína nejaká identita a kresťanská kultúra. Ani slovo o multikultúrnosti, ani slovo o potrebe obohatenia migrantmi z iných kultúr. Tu si naozaj treba položiť principiálnu otázku: sú skutočne práve toto naši najbližší partneri a spojenci?

Našťastie, najvyšší predstavitelia tejto krajiny vedia, čo je správne a od takéhoto zvráteného štátu a jeho režimu sa dištancujú. Na rozdiel od nedávneho obdobia, my už s našimi pochybnými susedmi nemáme okrem hraníc nič spoločné, jasne to vyjadril predseda výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek (viď TU).

Podľa Valáška by sme mali s našimi pochybnými, nedemokratickými susedmi skoncovať a orientovať sa na tých najdemokratickejších a najosvedčenejších partnerov. Nemusel ani vymenovať, ktorí to sú, veď to všetci vieme: predovšetkým svetlo medzi národmi, Spojené štáty americké, a v EÚ je to najmä Nemecko a Francúzsko. Toto sú naši najbližší, takpovediac rodinní priatelia, o ktorých je známe, že v dejinách vždy prinášali blahobyt, slobodu a mier nielen sebe a svojim kolóniám a vazalom, ale aj ostatným krajinám celého sveta.

Čo nás učí história?

Títo naši veční priatelia po celé stáročia mali na mysli predovšetkým naše dobro, stačí sa len lepšie pozrieť do histórie. Kto iný ako statoční Napoleónovi Francúzi vypálili do tla veľkú časť slovenských hradov, aby nás navždy zbavili symbolov zlovoľnej feudálnej moci? (A pritom, chudáci, sami si ich vypáliť nestihli, a teraz ich tam kvôli tomu otravujú kopy turistov z celého sveta.) Kto iný ako Nemci, dnešní lídri našej EÚ, stál pevne po našom boku v strašných časoch druhej svetovej vojny, kým naše verné spojenectvo dočasne neprerušili Rusi – tí istí zlomyseľní Rusi, ktorí sú podľa novo prijatej bezpečnostnej stratégie SR aj dnes pre nás najväčšou hrozbou? A kto iný ako Američania s takou chuťou bombardoval Apolku, rafinériu v Dubovej a iné kľúčové súčasti slovenského priemyslu v čase po Teheránskej konferencii, keď už bolo jasné, ako vojna dopadne?

Vidíme teda, že záujmy týchto našich večných priateľov sú v podstate po stáročia

totožné s našimi vlastnými. Pochybovať o tom, že to aj dnes s nami myslia dobre, môže naozaj iba ten, kto je zaslepený dezinformačnou kampaňou. Našťastie, aj tej čoskoro už bude koniec, o to sa postarajú demokratizačné procesy, ktoré sa tak pekne začínajú v Európe aj na Slovensku rozbiehať.

A preto si treba dobre všímať, čo hovorí poslanec Valášek: že je najvyšší čas dať si od vé štvorky odstup a na samity V4 prestať chodiť. Každý pozná staré podobenstvo o troch Svätoplukových prútoch a ponaučenie, ktoré z neho vyplýva: treba stáť pevne s tými svojimi. Teda s tými, s ktorými máme rovnaké záujmy, a ktorým záleží predovšetkým na našej prosperite, nezávislosti a slobode: ako inak, predsa so západnými veľmocami, lídrami nového sveta. Sveta, v ktorom bude vládnuť nový, tuho a čoraz tuhšie demokratický poriadok (ktorý nepriatelia celkom nevhodne označujú ako fašizoidnú neokolonialistickú diktatúru globálnych korporácií).

A komu by sa to nepáčilo, kto by sa proti tomu mienil otvorene stavať? Aj tu nám dáva história nespočet príkladov ako sa s nebezpečnými buričmi, panslávmi, rozvracačmi zvyklo nakladať. Od Jánošíka, cez Fučíka až po Assangea.

A to Assange ani nebol pansláv. Ale ani nedopadol ako Fučík. Zatiaľ.

Ivan Lehotský