V dnes zverejnenom balíku výročných správ o pokroku kandidátskych krajín Európska komisia (EK) zhodnotila, ako krajiny západného Balkánu a Turecko postupujú v príprave na splnenie podmienok členstva v EÚ. Komisia v ňom zároveň uviedla, aké opatrenia treba prijať na riešenie zostávajúcich výziev.
Správa EK upozornila najmä na obmedzovanie slobody prejavu a ohrozenie nezávislosti súdnictva v Turecku. Tlačová agentúra DPA upozornila, že ostré hodnotenie Turecka sa môže dostať do rozporu s úsilím EÚ o spoluprácu s Ankarou pri zastavení migračných tokov.
DPA pripomenula, že pôvodná hodnotiaca správa EK mala vyjsť už v októbri, exekutíva EÚ však zámerne posunula jej vydanie s ohľadom na parlamentné voľby v Turecku, ktoré sa konali 1. novembra.
Turecko požiadalo o vstup do EÚ už v roku 1987 – prístupové rokovania, ktoré sa začali v roku 2005, však majú časté prestávky, za čo môže aj turecký postoj voči etnicky a politicky rozdelenému Cypru a voči kurdskej otázke, či francúzsko-nemecké odmietanie skorého vstupu Turecka do EÚ.
Komisia spresnila, že v roku 2015 sa tempo reforiem v tejto krajine spomalilo, za čo môže aj vlečúci sa volebný proces, pokračujúce politické rozdeľovanie spoločnosti a nedostatočný boj proti korupcii. Priebeh tohto roka zároveň naznačil celkový negatívny trend v oblasti rešpektovania právneho štátu a základných ľudských práv.
Komisia skritizovala “zvýšený tlak” úradov na médiá v súvislosti s prípravou novembrových volieb a obmedzenie prístupu na internet. Brusel upozornil, že turecká vláda prijala nové právne predpisy o princípoch právneho štátu a slobody prejavu a zhromažďovania, ktoré sa priečia európskym štandardom.
Komisia upozornila nielen na vážne porušenia v oblastiach slobody prejavu a slobody zhromažďovania, ale aj na nedodržiavanie základných ľudských práv, čo je viditeľné od júla tohto roka na eskalácii násilia na východe a juhovýchode Turecka.
Správa Bruselu taktiež poukázala na “závažné nedostatky” v oblasti súdnictva, kde sa od roku 2014 nedodržiava nezávislosť súdov ani princíp separácie právomoci, pričom sudcovia a prokurátori sa často ocitajú pod silným politickým tlakom.
Správa EK považuje za nevyhnutné obnovenie mierových rozhovorov medzi Ankarou a kurdskou menšinou v krajine, ktoré sú momentálne na bode mrazu.
Predseda EK Jean-Claude Juncker vlani po svojom nástupe do funkcie naznačil, že neočakáva vstup nijakých nových krajín do EÚ pred rokom 2019.
EÚ v každoročnej správe poukázala na pokrok a problémy kandidátskych krajín
Eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn pri predkladaní hodnotiaceho balíka upozornil, že súčasná utečenecká kríza ukazuje, aký zásadný význam má spolupráca medzi EÚ a krajinami juhovýchodnej Európy.
“Proces rozširovania EÚ, ktorý sa týka západného Balkánu a Turecka, je mocným nástrojom na posilnenie právneho štátu a ľudských práv v týchto štátoch. Je stimulom pre silnejšiu ekonomiku a podporuje regionálnu spoluprácu. Európska perspektíva postupne transformuje krajiny našich partnerov a zvyšuje stabilitu okolo únie,” skonštatoval Hahn.
Hodnotiaca správa EK sa zaoberala siedmimi kandidátskymi krajinami – Albánskom, Bosnou, Čiernou Horou, Kosovom, Macedónskom, Srbskom a Tureckom.
Pre väčšinu kandidátov platí, že hoci sa v priebehu uplynulého roka dosiahol značný pokrok, hlavné výzvy pretrvávajú: dodržiavanie princípov právneho štátu, nedostatočná nezávislosť justičných systémov a neúčinný boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii.
Podľa EK sú základné práva do veľkej miery zakotvené v právnych predpisoch týchto krajín, no v praxi pretrvávajú nedostatky. Osobitnou výzvou je zabezpečenie slobody prejavu, pričom v tejto oblasti došlo k negatívnemu vývoju vo viacerých krajinách.
Komisia väčší pokrok očakáva aj pri reformách verejnej správy, fungovaní demokratických inštitúcií a užšej spolupráci úradov s aktérmi občianskej spoločnosti.
Súčasný program rozširovania sa týka šiestich krajín západného Balkánu a Turecka:
Prístupové rokovania s Tureckom sa začali v roku 2005, ale napredujú len pomaly.
Od roku 2012 prebiehajú prístupové rokovania s Čiernou Horou a od roku 2014 aj so Srbskom.
V prípade Macedónska, kandidátskej krajiny od roku 2005, je proces pristúpenia aj naďalej v slepej uličke.
Albánsko získalo štatút kandidátskej krajiny v roku 2014 a v súčasnosti čaká, kedy Európska komisia odporučí začatie prístupových rokovaní.
Dohoda o stabilizácii a pridružení s Bosnou a Hercegovinou nadobudla platnosť v júni tohto roku.
S Kosovom bola takáto dohoda podpísaná nedávno, v októbri.
Väčšina kandidátskych krajín čelí zásadným výzvam aj v oblasti hospodárstva a konkurencieschopnosti. Komisia kladie mimoriadny dôraz na regionálnu spoluprácu a na podporovanie regionálneho hospodárskeho rozvoja a prepojenosti týchto krajín, ako aj na udržiavanie dobrých susedských vzťahov a prekonávanie dvojstranných sporov.
V tomto smere došlo k výraznému pokroku, a to najmä prostredníctvom “berlínskeho procesu” a formátu “západobalkánskej šestky”.



















