Šport-médiá: Vittek vo Francúzsku na médiá potreboval oblek

Bratislava 17. novembra (TASR) – Podľa skúseného futbalistu Róberta Vitteka, ktorý desať rokov pôsobil v zahraničí, dokážu média športovcovi pomôcť, ale ho aj "potopiť". Kanonier bratislavského Slovana sa súčasne domnieva, že najmä mladší futbalisti by si mali dávať pozor pri komunikácii s modernými technológiami ako sú napríklad sociálne siete.

Aj vďaka svojim osobným skúsenostiam zo zahraničia si 31-ročný Vittek na kontakt s médiami už dávno zvykol. "Médiá sú už v podstate neodmysliteľnou súčasťou nášho futbalového života. Treba sa s tým naučiť žiť. Samozrejme, niekedy majú novinári svoj názor na vec a hráč môže mať odlišný, ale v globále ide o to, aby si z toho každý vzal to pozitívne. Snažím sa byť aj ja taký. Aj keď na každého hráča kritika vplýva ináč. Ináč je to v prípade mladého hráča, ináč to berie skúsený hráč," povedal pre TASR.

Vittek naskočil do profesionálneho futbalu ako hráč Slovana Bratislava ešte v roku 1999. Do sveta sa mu potom definitívne otvorili dvere transferom do 1. FC Norimberg (2003-2008), neskôr pôsobil v OSC Lille (2008-2010), M.K.E. Ankaragücü (2010-2011), Trabzonspore (2011-2013) a Istanbul Büyüksehir Belediyesi (2013). "Na Slovensku prevládala úplne bežná komunikácia s novinármi po zápase alebo cez týždeň. Musím však povedať, že v Nemecku to už bolo na takej inej úrovni. Profesionálnejšie to bolo v tom, že tie médiá mali v podstate na nás vyhradený priestor len dvakrát do týždňa. Aj to boli určení hráči, ktorí tam pôjdu. "Samozrejme, že súčasťou zmluvy boli aj povinné klubové akcie, na ktorých sme sa museli zúčastňovať, ak vás vybrali. V prípade odmietnutia hrozila pokuta," zdôraznil Vittek.

Zaspomínal si tiež, že vo Francúzsku mal raz do týždňa tréner vyhradenú jednu tlačovku spoločne s jedným hráčom. Potom už len po zápase: “Na každé stretnutie s médiami museli prísť hráči v obleku. V Turecku tiež boli len dve stretnutia s médiami do týždňa v určených a vyhradených priestoroch. K zmluve sme tam však podpisovali doplnok zmluvy o tom, že ak budeme robiť rozhovor pre slovenské médiá, tak k tomu potrebujeme súhlas klubu a podobné veci. Bolo to dosť prísne." Podľa Vitteka v profesionálnych futbalových kluboch sledujú mediálne výstupy špeciálni zamestnanci, ale ani on sa doteraz zatiaľ nestretol s mediálnymi tréningami alebo školením vo futbalových kluboch. "Musím povedať, že mediálny tréning, či školenie som nikdy nemal. Najviac sa nám však venovali v tomto smere v Nemecku. V Norimbergu nám v novinách takmer každý deň vyhradili dve-tri strany. Enormný záujem médií bol aj v Turecku, ktoré je to dosť bláznivé. Je to fanatický národ, čo som pocítil najmä v Trabzonspore. V Trabzone mali v podstate tiež vlastné noviny, kde prichádzali pozitívne alebo negatívne informácie každý deň. Podľa dodatku zmluvy v Nemecku a Francúzsku sme sa nemohli vyjadrovať proti klubu, poškodzovať meno klubu, trénera alebo hodnotiť vlastných spoluhráčov a podobné veci. Samozrejme, že potom už záleží na osobnosti a charaktere hráča, či také niečo povie. V takých prípadoch však ide väčšinou sám proti sebe. Myslím, že všetky závažné veci by mali zostať v kabíne medzi hráčmi a trénerom. Aj v klube však musia pracovať mediálne zdatní ľudia, ktorí by mali vyberať tých správnych na rozhovory, aby to malo hlavu a pätu," uviedol autor štyroch slovenských gólov z MS 2010 v JAR.

Vittek sa sám v minulosti však už dostal do menšieho problému so zamestnávateľom kvôli médiám. "V Turecku som sa dostal dvakrát do konfliktu a výmeny názorov s trénerom preto, že som poskytol rozhovor bez súhlasu klubu. Bolo to pre slovenských novinárov ohľadne národného tímu a v klube som potom musel vysvetľovať čo, prečo a ako. V kluboch aj na úrovni reprezentácie už dnes fungujú PR manažéri a hovorcovia, ale nikdy mi nikto neradil čo by som mal rozprávať a čo nie. Ani by som si nikdy nenechal radiť, pretože sám viem, čo si môžem dovoliť povedať a čo nie."

Vittek si uvedomuje, že niekedy komunikácia medzi futbalistami a médiami nie je ani z jednej strany ideálna. "Niektoré otázky bývajú provokatívne a príliš na telo. Aj samotní hráči to potom rôzne znášajú. Niekto to znáša ťažšie, niekto na to reaguje impulzívnejšie a niekto zasa menej, pretože je flegmatický typ. Samozrejme je aj rozdiel, ak poskytnete rozhovor minútu – dve po prehratom zápase, keď sú tie emócie ešte veľké. Ak hráč alebo tréner cíti krivdu, tak vtedy človek občas povie aj to, čo by nechcel. Závisí to aj od situácie, ale celkovo platí, že čím neskôr po zápase, tým ľahšie sa tom hovorí. Keď príde rozhovor až o deň, o dva, tak každý si to môže pozrieť a vie, kto mal pravdu," poznamenal Vittek.

Mladým slovenským futbalistom a budúcim legionárom Vittek odkázal: "Je dobré, ak sa mladí hráči učia cudzie jazyky. Hlavne s angličtinou sa dá dohodnúť takmer všade. Ak prídu do cudzej krajiny, tak by sa však mali snažiť dobre osvojiť jazyk danej krajiny, aby ich napríklad novinár na niečom nenachytal. Súčasní mladí hráči by si však aj v zahraničných kluboch mali dávať pozor na to, čo kde povedia a napíšu. Mám mysli napríklad rôzne sociálne siete, kde sa niečo ľahko napíše a za malú chvíľu to môže vidieť veľké množstvo ľudí. Potom sa to ťažko vysvetľuje. V profesionálnych kluboch majú aj na to jedného človeka, ktorý v podstate 24 hodín nonstop sleduje, čo kde kto napíše, povie a zavesí. Hráč potom musí počítať s tým, že to berú ako jeho oficiálne vyjadrenie. Na takéto veci by si mladší hráči mali dávať pozor."