Peking 18. novembra 2015 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Radovan Stoklasa)
V dôsledku slabšieho rastu sa spomalila aj čínska priemyselná výroba. To ovplyvňuje ceny komodít, pretože Čína je ich najväčším spotrebiteľom. Cena železnej rudy klesla na štvormesačné minimum, rovnako ako olovo a zinok sa znova ocitli pod tlakom
Takmer žiadna iná krajina nehrá takú významnú úlohu, pokiaľ ide o spotrebu priemyselných surovín, ako Čína. Okrem obrovskej výroby ocele patrí krajina medzi najväčších odberateľov medi a železnej rudy. Čím silnejšie oslabuje ekonomický rast krajiny, tým viac nepokojní sú výrobcovia a investori.
Preto došlo v posledných dňoch k výrazným poklesom cien priemyselných kovov, ktoré sú silne závislé na dopyte z Číny. Cena železnej rudy počas tohto týždňa klesla na štvormesačné minimum: z 48,70 dolárov za tonu v minulom týždni klesla cena na 47,40 dolárov za tonu, ako hlási spravodajský server Australian Mining. “Pokles v Číne a v Brazílii, slabé oživenie v Spojených štátoch a ťažké podmienky v Európe budú aj naďalej vyvíjať tlak na ceny kovov,” varovala ratingová agentúra Moody.
S cenovkou 1.553 dolárov za tonu skĺzol zinok o 3,3 percenta, pričom spadol na šesť a pol ročné minimum. Hliník, olovo a meď tiež utrpeli straty: hliník stratil 1,6 percenta a meď 0,8 percenta. Už v auguste klesla cena medi v dôsledku špekulácie o kríze v Číne na menej ako 5000 dolárov za tonu. 45 percent globálneho vývozu medi putuje do Číny.
V októbri priemysel v Číne reagoval na spomalenie rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Priemyselná výroba spomalila o 5,6 percenta. Rôzne opatrenia menovej politiky vlády doteraz nemali žiadny skutočný viditeľný efekt.
Výroba surovej ocele predstavovala v októbri 66,12 milióna ton, čím je 3,1 percenta pod úrovňou oproti predchádzajúcemu mesiaca, hlási čínsky štatistický úrad. V prvých desiatich mesiacoch bola výroba o 2,2 percenta nižšia ako počas rovnakého obdobia predchádzajúceho roka.