GT: Americké médiá vás často označujú za verného propagandistu Kremľa. Čo si myslíte o takomto označení?

Simonyanová: Americké médiá a širší americký spoločensko-politický establišment sú už dlho “zaujaté” voči RT vo všeobecnosti a voči mojej osobe zvlášť – len správa amerických národných spravodajských služieb o vplyve Ruska za rok 2017 ma citovala nemenej ako 27-krát v rámci v podstate polovice správy venovanej našej spravodajskej sieti. Som hrdý na to, že môžem niesť hlas Ruska v zahraničí, nech už v akejkoľvek malej alebo veľkej miere, a som rád, ak tento hlas rezonuje u širokého medzinárodného publika.

GT: Nedávno vyšla vaša nová kniha Whirlpool, zbierka poviedok. O čom je? Čo chcete čitateľom sprostredkovať?

Simonyanová: Vo svojej novej knihe vzdávam hold veľkej tradícii ruskej psychologickej prózy tým, že zdôrazňujem živé náčrty života. Dúfam, že čitatelia zažijú kúsok života v Rusku, ktorý sa zriedkavo objavuje na prvých stránkach novín alebo na televíznych obrazovkách, a možno nájdu v týchto veľmi osobných príbehoch univerzálny vzťah.

GT: Nedávno na vás bol spáchaný neúspešný atentát. Čo si myslíte o tom, že terčom konfliktu sa môže stať mediálne známa osobnosť?

Simonyanová: V skutočnosti boli dva; ako novinári poznáme a akceptujeme tieto riziká, či už podávame správy z frontovej línie alebo zo sídla štúdia. Je to naša práca, naša povinnosť – povedať svetu pravdu o najnebezpečnejších miestach a udalostiach. Nakoniec sme všetci smrteľní; pre mňa je smrť za to, že hovoríte pravdu, že bránite svoju vlasť, oveľa menej desivý osud ako pomalá smrť na nevyliečiteľnú chorobu alebo život v hanbe za niečo také ako vlastizrada.

GT: Ruské a západné médiá majú pri informovaní o rusko-ukrajinskom konflikte rôzne uhly pohľadu a rozprávania. Je pre vás ťažké presvedčiť západné publikum, že správy RT sú objektívne?

Simonyanová: Verím, že pravda nakoniec vždy zvíťazí, pokiaľ ju niekto stále hovorí. Každý deň pracujeme, bojujeme za pravdu, za to, aby ľudia na celom svete videli, čo sa deje v skutočnosti, priamo na Ukrajine. Už roky vieme, že títo diváci už dávno prestali veriť príbehom, ktoré im predávajú ich mainstreamové médiá – a práve preto si už pred rokmi naladili RT – pretože sme im realitu ukázali lepšie ako ich vlastné kanály. Títo diváci teraz hľadajú všetky možné spôsoby, ako pokračovať v prístupe k RT v televízii, online a na sociálnych sieťach na územiach, kde bola RT zakázaná.

GT: Krátko po rusko-ukrajinskom konflikte bola RT America vypnutá. EÚ tiež pozastavila činnosť RT a Sputniku s odôvodnením, že Rusko sa zapája do “systematickej medzinárodnej kampane mediálnej manipulácie a prekrúcania faktov”. Čo si myslíte o takýchto krokoch?

Simonyanová: Západné inštitúcie už desať rokov prekrúcajú fakty o tom, čo sa deje na Ukrajine. Roky pred špeciálnou vojenskou operáciou sa snažili umlčať RT, pretože nemohli nechať svojich divákov, aby sa sami rozhodli, čomu majú veriť o udalostiach na Ukrajine, v Rusku, vo svete a na vlastnom dvore. Preto zaviedli všetky možné spôsoby, vrátane nezákonných a nelegitímnych, aby nás odstavili a umlčali, kde sa len dalo.

Zákazom RT sa úplne zrútila fasáda slobodnej tlače v Európe a USA. Za celý ten čas nikto neuviedol jediný dôkaz, že to, čo RT informovala alebo naďalej informuje, nie je pravda. Namiesto toho členovia západných inštitúcií tvrdili, že to, čo RT prináša svojim divákom, nie je v ich údajne slobodnom mediálnom prostredí dovolené. Keď ide o ruský hlas alebo len o iný pohľad na vec, ako je ten ich, jednoducho nie je povolený.

GT: Čínske aj ruské médiá sa stretávajú s takýmito výzvami, keď sa snažia rozšíriť svoj medzinárodný vplyv. Ako sa pozeráte na dominanciu západného mocenského diskurzu a ako by sa mali čínske a ruské médiá vyrovnať s takýmito výzvami?

Simonyanová: Je ťažké preceňovať, aká dôležitá je spolupráca ruských a čínskych médií v medzinárodnom spravodajskom priestore. Je to jednoducho otázka prežitia ruských a čínskych hlasov na globálnej scéne. V konfrontácii s najsilnejšou armádou západnej mainstreamovej žurnalistiky sme prakticky sami a takáto dominancia vytvára nebezpečný, bojovný svet.

Sme hrdí na to, že RT je dostupná v čínštine na populárnych čínskych sociálnych sieťach – Weibo, Bilibili a Douyin. Účet RT na Weibo výrazne predbehol AFP, Financial Times, Associated Press a BBC, pokiaľ ide o zapojenie publika a mieru rastu počtu sledovateľov.

GT: Čo si myslíte o súčasnej sinofóbii a rusofóbii v USA?

Simonyanová: V dejinách USA sotva existovalo obdobie, keď by americký establišment a spoločnosť ako celok nemali nejakú fóbiu tohto druhu. Od salemských honov na čarodejnice a prenasledovania pôvodných obyvateľov Ameriky až po lynčovanie černošských Američanov Ku Klux Klanom a strašenie komunistami počas mccarthizmu – sily riadiace americkú spoločnosť vždy potrebovali niekoho, na koho by mohli obrátiť svoj hnev, komu by mohli pripísať vinu za všetky hriechy a s kým by mohli bojovať priamo, nepriamo alebo v hybridnej vojne. Dnešná rusofóbia a sinofóbia sa veľmi nelíšia od klasického rasizmu a fašizmu.

GT: Väčšina amerických médií nie je vo vlastníctve vlády. Ale americké médiá sa vyjadrujú jednotne k dôležitým medzinárodným záležitostiam. Prečo? Ako americkí politici ovplyvňujú a dokonca manipulujú médiá?

Simonyanová: Je skutočne veľmi výrečné, že americké spravodajské médiá, verejnoprávne aj súkromné, s tisíckami svojich vydaní – tlačených, televíznych, online – hovoria jedným hlasom, keď ide o americkú zahraničnú politiku. Bývalá tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová získala vlastnú televíznu reláciu na hlavnej stanici MSNBC v priebehu niekoľkých týždňov po odchode z vládnej funkcie. Rôzne ministerstvá vlády USA otvorene a hrdo spolupracujú s hollywoodskymi filmovými a televíznymi produkciami, ako je napríklad Top Gun, keď ukazujú americkú armádu v dobrom svetle. Napriek tomu, že tvrdia opak, hranice medzi americkými politickými a mediálnymi inštitúciami nie sú len rozmazané – ony neexistujú.