Republikánsky guvernér štátu Florida Ron DeSantis prišiel s návrhom zákona, ktorý by občanom umožnil sa oveľa tvrdšie brániť v prípade masových pouličných nepokojov a rabovania (viac viď TU). DeSantis navrhuje, aby sa ľudia mohli brániť aj s použitím strelných zbraní, navrhuje zaradiť narušenie podnikateľskej činnosti v dôsledku demonštrácií medzi trestné činy a blokovanie dopravy pri demonštráciách považovať za ťažší zločin, pri ktorom by šofér, ktorý takéhoto demonštranta nechtiac zrazí, nemal byť stíhaný.

Tento návrh vyvolal v Spojených štátoch veľké pobúrenie. Demokrati tvrdia, že možnosť niekoho zastreliť pri páchaní majetkovej trestnej činnosti je neadekvátny trest. Podľa nich špecifické okolnosti takéhoto ohrozenia ani princíp odstrašenia nie sú dostatočným dôvodom na použitie zbrane a dlhodobo bojujú proti doktríne „Stand Your Ground“, ktorá umožňuje občanom niektorých amerických štátov použiť aj i smrtiacu silu, ak sa odôvodnene cítia ohrození na živote alebo môžu zabrániť závažnému zločinu.

Pravidlá pre držanie zbraní v Spojených štátoch sú dosť neprehľadné, v jednotlivých štátoch USA sa veľmi líšia a mnohé sú v rozpore s federálnymi, ale vo všeobecnosti sú USA známe tým, že medzi obyvateľmi je obrovské množstvo strelných zbraní všetkých kalibrov, vrátane tzv. útočných (samopaly, zbrane s automatickým nabíjaním a možnosťou streľby dávkou). Práve tieto zbrane sa demokrati intenzívne snažia zakázať. V praxi by to znamenalo, že občania vo svojich domoch by stratili šancu sa efektívne brániť proti útoku skupiny útočníkov.

Black Lives Matter

A práve toto je to, čo sa tam teraz deje: rabujúci a nivočiaci dav pod krytím hnutia „Black Lives Matter“ (BLM) terorizuje mnohé oblasti. V mnohých prípadoch ide o prvoplánové kriminálne akcie a príslušníci BLM sa dokonca ani netaja tým, že práve to je ich zámerom: otvorene tvrdia, že rabovanie považujú za určitú formu reparácií za nespravodlivé rozdelenie bohatstva.

Politici demokratickej strany zatvárajú oči pred nepríjemnou pravdou o podstate tohto hnutia (v opačnom prípade by prišli o obrovskú časť voličov) a veľmi intenzívne ho podporujú. Jednou z nadšených podporovateliek rabovacieho rasistického hnutia BLM je napríklad aj nádejná budúca viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorú už teraz svet považuje za pravdepodobného budúceho skutočného vládcu Bieleho domu namiesto senilného „ospalého Joea“, ako Bidena nazýva prezident Trump.

Situácia je taká, že krajina je etnicky, sociálne, politicky rozdelená na dva nezmieriteľné tábory v stave latentného konfliktu, ktorý sa zatiaľ vybíja iba v lokálnych potýčkach, ale ktorý má potenciál prerásť po 160 rokoch opäť do plnohodnotnej občianskej vojny. Samozrejme, situáciu výrazne vyhrotili neférové a sfalšované prezidentské voľby.

Logickým výsledkom tohto vývoja je, že čoraz viac občanov sa snaží opevniť si svoje obydlia a pripraviť si zásoby a zbrane v očakávaní pouličného násilia a rabovania.

Krajina táborov na prežitie

O tom, že Amerika sa postupne mení na krajinu, kde čoraz viac ľudí žije v izolovaných obytných celkoch s mohutnými opevneniami a autonómnymi systémami na prežitie, schopných odolávať aj dlhodobému obliehaniu, doslova v akejsi obdobe stredovekých opevnených miest a hradov, písal už pred štvrť storočím Thomas W. Chittum (len tak mimochodom, v životopise toho človeka sa uvádza, že bojoval v 90. rokoch vo vojne v Chorvátsku ako žoldnier – vedeli ste, že tam boli aj americkí žoldnieri?) v knihe „Civil War II: The Coming Breakup of America“ (v češtine vyšla ako „Druhá občanská válka: nadcházející krach Ameriky“).

„Amerika sa začína podobať stredovekej Európe presne vďaka takým príčinám ako sú lupiči, chamtivé zločinné bandy a nakoniec rabujúce armády zločincov. Asi štyri milióny Američanov v súčasnosti (písal to ešte v roku 1995) žijú doslova uväznené uprostred múrov a pod ochranou. Väčšinu z nich tvoria bohatí belosi, ktorí budú čoraz častejšie hlasovať proti mestským novotám, lebo za svojimi dverami a stenami sa cítia v bezpečí pred vonkajšími otrasmi“, píše Chittum.

Publicista Valentin Katasonov ešte pred prezidentskými voľbami v USA opísal situáciu takto: „Zavolali mi moji známi, Američania z Kalifornie a oznámili mi, že sú konečne hotoví s prípravou na voľby, ktoré sa majú konať 3. novembra. Ich priatelia a susedia tiež dokončujú prípravy. Najprv som nechápal, o čom je reč, ale vysvetlili mi to. Sú to prvé voľby v ich živote, keď sa musia stať osobami, ktorým sa hovorí prepper alebo survivalista. Príprava survivalistov na voľby spočíva v tom, že kompletne spevnia plot alebo múr okolo domu či pozemku, nakúpia potraviny na rok a doplnia zásoby nábojov (zbraňami k nim sa zásobili ešte predtým). Moji známi survivalisti očakávajú nepokoje do konca roku, v horšom prípade možno aj zdĺhavú občiansku vojnu s nejasným výsledkom.“

Prepperi a survivalisti

Termín „survivalista“ sa rozšíril v 70. rokoch, jeho pôvod je možné hľadať medzi členmi mormonskej sekty, ktorí musia neustále mať pripravenú zásobu čerstvých potravín na tri mesiace. Počet survivalistov v USA len tohto roku údajne narástol o milióny: či už ide o ľudí, ktorí si individuálne zabezpečili svoj dom, alebo o kolektívne riešenia celých komunít.

Samozrejme, stupeň zabezpečenia pre prípad ohrozenia je rôzny: niektorí ľudia si robia len zásoby (prepperi), iní sú naozaj „ťažkými“ survivalistami, stavajú si plnohodnotné bunkre a sú pripravení na prežitie mnoho mesiacov či rokov v podzemí či na iných miestach v podmienkach, keď nebude možné sa spoliehať na vonkajší svet.

V Spojených štátoch sú solventným záujemcom k dispozícii tisíce luxusných bunkrov, ktoré sa podobajú na päťhviezdičkové hotely pod zemou, s bazénmi, záhradami a naozaj kompletným vybavením. Netreba zdôrazňovať, že nie sú určené obyčajným občanom. Rozvrstvené sú podľa finančnej zdatnosti klientov: iné sú pre „obyčajných“ milionárov, a iné pre miliardárov. Napríklad Bill Gates má údajne niekoľko dosť pekných bunkrov pod svojimi majetkami v štátoch Kalifornia a Washington.

Pre obyčajných Američanov sú na prežitie pripravené tábory „ekonomickej triedy“, ako je napríklad sieť táborov organizácie belošských vojnových veteránov Fortitude Ranch. Sú to vlastne „vojenské“ tábory, kde každý účastník musí mať zbraň a zúčastňovať sa stráženia tábora. Hoci podmienky v táboroch sú naozaj sparťanské, podľa viceprezidentky spoločnosti Alicie Cachuela ľudia stoja v dlhých radoch, aby sa do nich prihlásili.

Tábory Fortitude Ranch sa nachádzajú po celom území USA a pre veľký záujem sa horúčkovito budujú ďalšie. Poloha týchto objektov je utajená, poznajú ju iba účastníci. Každý má rozlohu cca 20 – 40 ha a je určený približne pre 500 ľudí. Tábory majú dôkladné oplotenie, strážne veže, bunkre, sklady s potravinami, liekmi, zásobníky vody, paliva… skrátka všetko tak, aby mohli aj štvrť storočia fungovať v režime bez pomoci z vonkajšieho sveta.

Budúcnosť postkapitalistického sveta?

Na jednej strane teda máme rasistické hnutie BLM s deklarovaným právom na rabovanie, na druhej strane tábory survivalistov – to je v USA neradostný trend dnešných dní. V tomto svetle nie je ťažké predstaviť si, ako by asi mohla vyzerať budúca občianska vojna: návrat do stredoveku s opevnenými hradmi a lúpežníkmi, avšak tentoraz s najmodernejšími technológiami. Kto by si bol pomyslel, že 21. storočie nám prinesie práve takýto vývoj…

Lenže ten trend je jasný a zdá sa byť nezvratný: multikultúrne spolužitie rôznych etnických, sociálnych, kultúrnych spoločenstiev v jednom priestore je peknou rozprávkou, ale skôr alebo neskôr (v praxi vždy skôr) spravidla dôjde k celkom prirodzenému rozvrstveniu na princípe „svoji k svojim“.

A ku konfliktom. Tak ako to vidíme v prírode na expanzii či naopak miznutí rôznych rastlinných či živočíšnych druhov, aj rôzne ľudské spoločenstvá majú nerovnakú dynamiku rastu a agresivitu. Ak nemajú vymedzené, dohodnuté, garantované pevné hranice, zabezpečené funkčným systémom odstrašenia agresora, tak sa jedny spoločenstvá šíria na úkor druhých a dochádza ku kultúrnej, náboženskej, etnickej… no áno, nazvime to pravým slovom: genocíde.

A ako je to na Slovensku?

Každý si iste všimol, že aj u nás od 90. rokov postupne pribúdajú rezidencie, obytné celky alebo celé štvrte obohnané mohutnými múrmi, často aj so spoločnou strážnou službou a niektorými kritickými prvkami infraštruktúry. Podobne ako v USA, aj u nás sa postupne diferencujú ulice, štvrte a celé oblasti s rozdielnou sociálnou situáciou alebo na etnickom princípe.

U nás zatiaľ politickí populisti nedošli pri zúfalom kupovaní si hlasov niektorých voličov tak ďaleko, aby schvaľovali rabovanie ako legitímny spôsob prerozdeľovania bohatstva. Zatiaľ zostávajú pri sľubovaní iba v legálnej rovine – ale ktovie čo bude o niekoľko rokov, keď nadobudne politický boj viac „americké“ rysy.

Ten mechanizmus totiž však v princípe funguje už teraz: aj u nás jedna strana vyhrala tohto roku voľby tak drvivo aj preto, že určitej skupine obyvateľov nasľubovala hory-doly. Politici, samozrejme, nikdy (takmer) nič z toho nesplnia, a ani nemôžu splniť, aby si nepohnevali zase iných voličov, a preto o štyri roky často idú tieto hlasy nejakému inému politikovi, ktorý túto vlnu využije – a takto stále dokola.

Skrátka, v tomto spôsobe demokracie sa politici musia prispôsobovať: buď budú voličom sľubovať to, čo chcú počuť, alebo pôjdu od válova. Vidíme to aj v západnej Európe: čím väčší podiel obyvateľstva tvoria prisťahovalci, tým sú aj vyjadrenia politických predstaviteľov tých krajín opatrnejšie. Pôvodní Európania neveriaco počúvajú doslova zbabelú rétoriku Merkelovej – a na druhej strane vidia, aký poprask nastal medzi moslimami, keď napríklad Macron musel urobiť trochu tvrdšie vyhlásenia, aby nestratil zase pôvodné francúzske voličstvo.

A preto aj u nás, postupne, ako sa bude meniť etnické zloženie obyvateľstva, budú aj naši slovenskí populisti meniť svoju rétoriku. Už dnes vlastne všetky veľké politické strany s výnimkou jednej tolerujú čierne osady na cudzích pozemkoch, čiže zjavne protizákonný stav, a to iba pre politický pokoj a stabilitu.

Lenže toto je len začiatok dlhej cesty do pekla, na ktorej sú Američania podstatne ďalej ako my. A my by sme sa mali dobre pozerať, aby sme vedeli, kam táto cesta vedie. Ak sa nezmenia demografické a ekonomické trendy, tak nie je vylúčené, že jedného dňa aj u nás vznikne hnutie, napríklad so skratkou RLM, ktoré si bude robiť už otvorený nárok na „spravodlivé“ prerozdelenie dreva v národných parkoch, úrody na cudzích poliach a napokon aj „nespravodlivo“ prerozdeleného majetku zámožnejších spoluobčanov. V takom prípade tí ostatní budú mať rovnakú voľbu ako Američania: buď ustúpiť bez boja, akceptovať novú realitu a utiecť, alebo sa stať survivalistami, podobne ako to robia Američania.

Ivan Lehotský