Špania Dolina 26. januára (TASR) – Lila Wilhelmerová sa venuje paličkovaniu špaňodolinskej čipky už asi 50 rokov. V dedine je podľa nej ešte asi päť žien, ktoré zachovávajú túto záľubu i remeslo svojich predchodkýň. Špaňodolinská čipka je špecifická v tom, že sa robí bez predlohy. "Ženy, ktoré sa jej venovali, si vzory vymýšľali a hneď ich dali na valec, predtým to bol vankúš. A začali vytvárať svoje rôzne vzory," uviedla Wilhelmerová. Ona však väčšinou robí paličkované dečky.
Podľa nej v minulosti v Španej Doline skoro v každom dome ženy paličkovali. "Lebo tým sa fakticky živili. Muži chodili do baní a ženy robili paličkovanú čipku," priblížila Wilhelmerová. "Ja som začínala ako dieťa, lebo aj moja mama i teta ju robili. Asi ako šesť- či sedemročná som sa začala učiť základy paličkovanej čipky." Wilhelmerová si hotovými prácami zdobí príbytok, keď sa pritrafí, predá ich, ale aj ich podaruje známym, ľuďom v okolí. "Kto potrebuje, som rada, že môžem podarovať ručnú prácu," povedala.
Špaňodolinských čipiek vytvorila Wilhelmerová počas života množstvo. "Teraz sa tomu venujem viacej, keďže som doma a je zima. Ale keď som chodila do práce, bolo to menej." Čipku paličkuje v zimnom období skoro každý deň. Podľa nej je to však náročná práca, ktorá sa nedá robiť dlho. Snaží sa používať staršie vzory, ktoré robila jej mama, venuje sa však aj novším. "Dá sa povedať, že všetky vzory sú mi srdcu blízke."
Paličkovanú čipku učia v obci aj mladšie generácie. "V lete mávame prázdninovú školu zameranú na paličkovanú čipku a rôzne iné remeslá. Deti sú, dá sa povedať, šikovné. Niektorým to trvá dlhšie, niektorým sa to ukáže dva- či trikrát a základy paličkovanej čipky sa naučia," priblížila Wilhelmerová. História špaňodolinskej čipky siaha podľa nej do čias Márie Terézie. "Myslím, že tá sem doniesla prvú čipku, na základe ktorej sa začalo tvoriť."
Špaňodolinská čipka sa robila aj na čepce, ktoré sa nosili na Horehroní. Keď boli v tomto regióne väčšie obrady, využívala sa ako materiál na ozdobu bábik alebo neviest. Používala sa aj ako súčasť spodného oblečenia, do ktorého vkladali kúsky čipky. Dávali ju aj do spodných košieľok či na detské vankúšiky do kolísok. Čipky nosili dokonca aj muži, napríklad vo fazónkach, v šatách.
Múzeum špaňodolinskej čipky, ktoré sa nachádza v centre obce, má jej históriu zachovať, uviedol iniciátor myšlienky založenia múzea Milan Vigaš. Priblížil, že zozbierali čipky, ktoré darovali občania. V múzeu sa nachádzajú vyše 200-ročné čipky, novodobé čipky, tiež vzory odevov, do ktorých sa dávali, a aj pracovný nástroj – vankúš s kneplami. Wilhelmerová dodala, že v múzeu sú aj banícke exponáty, napríklad staré banícke uniformy či kahance. Múzeum funguje už desať rokov.
UPOZORNENIE: TASR dnes vydáva o obci Špania Dolina seriál spravodajských materiálov.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam a fotoreportáž.


















