Šokujúci prieskum: Maďari smútia už 100 rokov. Drvivá väčšina Maďarov doteraz verí, že zmluva Trianonu bola „nespravodlivá a neprimeraná“

Budapešť 4. júna 2020 (HSP/Foto:TASR-Ladislav Vallach)

Podľa reprezentatívneho prieskumu Maďarskej akadémie vied (MTA) je 94% Maďarov úplne presvedčených, že mierová zmluva z Trianonu bola „nespravodlivá a neprimeraná“

Cieľom celoštátneho prieskumu bolo zistiť, aké sú znalosti maďarského obyvateľstva o okolnostiach zmluvy, podľa ktorej boli dve tretiny územia Uhorska postúpené do susedných krajín a veľké etnické maďarské komunity sa ocitli mimo maďarskej hranice.

Tri štvrtiny respondentov prieskumu uviedli, že sú zvedaví na to, aby sa dozvedeli viac o historických udalostiach okolo zmluvy. Približne jedna pätina z nich uviedla, že majú príbuzných, ktorí žijú v oblastiach stratených v susedných krajinách na základe zmluvy. Celkovo 43% respondentov vedelo, že zmluva bola podpísaná v roku 1920 a iba 30% vedelo o správnom dátume (4. júna).

Celkom 10% nedokázalo špecifikovať veľkosť územia strateného Maďarskom po vojne, pričom 54% podcenilo a 5% nadhodnotilo skutočnú veľkosť. Úplne 31% uviedlo presný odhad.

Celkovo 70-78% uviedlo geopolitické ašpirácie hlavných svetových veľmocí, ašpirácie susedných krajín o expanziu a Maďarsko bolo v prvej svetovej vojne na strácajúcej strane ako hlavné dôvody vypracovania zmluvy tak, ako to bolo.

Pre mnohých Maďarov je táto zmluva jedným z, ak nie najtemnejších dní v histórii maďarského národa.

To, že doteraz Maďari plačú nad Trianonom a považujú ho za nespravodlivý, je zarážajúce, a dá sa vysvetliť len jedným spôsobom, a to že neboli a ani nie sú o celkovej situácii doteraz objektívne informovaní a to či už školským systémom, alebo médiami.

Neznalosť dejín a hlavne procesu “maďarizácie” je naozaj jediné možné vysvetlenie toho, že túto zmluvu považuje doteraz väčšina Maďarov za nespravodlivú.

Maďari si asi ani len neuvedomujú, že dve tretiny územia, ktoré v rámci Trianonu “stratili” síce niesli meno Uhorsko, ale nielen, že neboli vo väčšine obývané  Maďarmi, ale bolo dokonca aj pôvodné obyvateľstvo nútené sa pomaďarčiť.

Maďarská politika “maďarizácie” sa začala v 19. storočí, keď sa čoraz väčšej miere začali implementovať v celom  vtedajšom kráľovstve kruté opatrenia, najmä prostredníctvom vzdelávania. Od roku 1880 do roku 1913 sa počet škôl s menšinovým jazykom znížil na polovicu, od roku 1907 sa všetky deti základných škôl museli učiť čítať a písať v maďarčine a od roku 1909 sa náboženstvo vyučovalo iba v maďarčine. Tieto zákony a mnohé ďalšie prispeli k rýchlemu nárastu počtu Maďarov (alebo osôb hovoriacich maďarsky) v krajine. Maďarizácia bola v Budapešti omnoho účinnejšia ako na periférii, pretože mnoho ekonomických migrantov sa presťahovalo do hlavného mesta a osvojilo si maďarský jazyk.

A bola to práve táto nútená maďarizácia, ktorá bola hlavným motorom spravodlivej snahy vtedajších menšín sa od Uhorska oddeliť.

Pre mnoho etnických skupín, ktoré  obývali región Uhorska v posledných storočiach, a vytvorili na základe Trianonu národné štáty, je preto deň Trianonu dňom osláv. Čím skôr sa obyvatelia Maďarska naučia vnímať svoje vlastné dejiny objektívne, tým ľahšie sa im bude v budúcnosti tento deň prežívať a tým lepšie vzťahy budú so svojimi susedmi mať.

Andrea Lopatková