Leonid Beršidskij, ktorý z politických dôvodov odišiel z Ruska a presťahoval sa do Nemecka, pre agentúru Bloomberg povedal: „Tento prieskum zorganizovali v rámci iniciatívy Slobodný Krym, ktorú odštartoval ukrajinský politológ a krymský rodák Taras Berezovec. Oslovili v priebehu tretieho januárového týždňa prostredníctvom telefónu 800 obyvateľov Krymu žijúcich v mestách s minimálne 20 000 obyvateľov. Výsledky prieskumu však boli pre Berezovca ľadovou sprchou. Až 82 % respondentov uviedlo, že úplne podporuje pripojenie Krymu k Rusku a ďalších 11 % vyjadrilo tomuto kroku aspoň čiastočnú podporu. Iba 4 % oslovených obyvateľov Krymu sa vyjadrili proti,“ zdôraznil.

Ruský azylant poukazuje na to, že sa ukrajinský politológ snaží výsledky prieskumu vysvetliť orwellovskou atmosférou, ktorú sa všadeprítomným ruským tajným službám podarilo na Krymskom poloostrove vytvoriť. „Vzhľadom k prenasledovaniu režiséra Olega Sencova a zatknutiu niektorých proukrajinských aktivistov sa iba veľmi málo ľudí odhodlá prejaviť odvahu a odsúdiť anexiu. Obzvlášť, keď im zavolá neznámy človek alebo dokonca cudzinec,“ vysvetľuje Beršidskij. Zároveň však priznáva, že oslovení obyvatelia Krymu sa proti návratu ich poloostrova pod správu Ukrajiny vyjadrili i v rôznych neutrálnejších otázkach.

„Tesná nadpolovičná väčšina obyvateľov uviedla, že sa za posledné mesiace zlepšila ich životná úroveň. Týka sa to hlavne dôchodcov, ktorí poberajú o mnoho vyššie ruské dôchodky. Byť súčasťou bohatšieho štátu, čím Rusko i napriek ekonomickej kríze spôsobenej poklesom cien ropy a sankciami stále je, predstavuje pre väčšinu obyvateľov Krymu veľké lákadlo. A to i napriek poklesu príjmov z cestovného ruchu, ktoré boli pre poloostrov vždy kľúčové,“ domnieva sa Beršidskij.

Podľa informácií Berezovcovej iniciatívy Slobodný Krym príjmy klesli za vlaňajší rok z 5 na 3 miliardy dolárov. „Tieto straty sú však kompenzované z Moskvy, ktorá na Krym plánuje v tomto roku poslať vyše 700 miliónov dolárov. Ukrajina pritom také množstvo finančných prostriedkov nikdy neposielala. Na minulý rok bola v pláne približne iba asi polovica z toho, čo ponúka Moskva,“ informuje Beršidskij.

Ruský exilový publicista si všimol, že zmena v životoch obyvateľov Krymu z nich okrem iného urobila sofistikovanejších konzumentov médií. Naučili sa rozlišovať, že propaganda na nich číha na oboch stranách. „Až 80 % z nich hovorí, že ukrajinské správy sú plné lží. A 84 % obyvateľov Krymu podľa ich slov sledujú pravidelne ruské média. Za najdôveryhodnejší zdroj informácií považujú sociálne siete a 29 % z respondentov tvrdí, že sa na ne môže spoľahnúť. 42 % z respondentov má najväčšie obavy z vojenského konfliktu na východnej Ukrajine. Je to však iba o 2 percenta viac než obavy z inflácie. Prípadná dopravná blokáda Krymu potom znepokojuje 22 % z nich,“ prezentuje výsledky prieskumu Beršidskij.

Odpovede 800 oslovených respondentov z Krymu podľa Beršidského naznačujú, že väčšina obyvateľov poloostrova považuje Ukrajinu za chudobnú a nestabilnú krajinu, ktorej média sa voči nim stávajú nepriateľsky. „To je do istej miery presný odhad, ktorý nemá nič spoločné so strachom alebo vymývaním mozgov Moskvou. Ukrajina dnes pre obyvateľov Krymu nepredstavuje alternatívu, o ktorú by mali záujem. Ako Berezovec zdôrazňuje, ukrajinským parlamentom neprešiel zatiaľ ani jeden legislatívny krok, ktorý by tunajším ukrajinským vlastencom uľahčil ťažkú situáciu. Možno je to pravda, že ich bude asi iba 20 tisíc. Aj tak ide ale o komunitu, ktorú Kyjev nechal napospas jej osudu,“ kritizuje Beršidskij.

„Ľudia všade na svete chcú predovšetkým žiť v krajine, ktorú považujú za prosperujúcu a bezpečnú. Je ťažké si predstaviť, že za takú niekto môže považovať Rusko, ale to je všetko relatívne. Z údajov ruských úradov vyplýva, že z východných oblastí Ukrajiny sa do Ruska presťahovalo už asi 850 tisíc utečencov, čo je o asi 240 tisíc viac než tých, ktorí sa rozhodli odísť do iných regiónov Ukrajiny. Referendum z vlaňajšieho marca, ktorým Rusko ospravedlňuje anexiu Krymu, nemôžeme brať za čistú mincu. Napriek tomu čaká Ukrajinu obrovské množstvo práce, aby presvedčila miestne obyvateľstvo, že Kyjev mu bude vládnuť lepšie než Moskva. Samotná propaganda tento problém vyriešiť nedokáže. K tomu sú potrebné peniaze, politická vôľa a v neposlednom rade priateľský postoj voči sklamaným a nedôverčivým občanom,“ uzatvára svoje hodnotenie ruský azylový publicista Leonid Beršidskij.

eu