Francúzsko 14. január (Libero.it/HSP/Foto:TASR)

Hollande sa rozhodol rúcať piliere, na ktorých stálo ľudstvo po tisícročia

Zdá sa, že socialistickí lídri už nevedia ako čeliť finančnej kríze a problémom ľudstva vyplývajúcim z globalizácie a jediné, čo im ostalo, je “vynájsť” antropologickú revolúciu – gay manželstvá s právom na adopciu detí.

Takýmto spôsobom sa Hollande rozhodol rúcať piliere, na ktorých stálo ľudstvo po tisícročia, a teda, že slová otec, matka ako aj manžel a manželka zakáže v oficiálnych dokumentoch a nahradí “surrealistickými výrazmi” ako “rodič 1” a “rodič 2”.

Pán prezident si zrejme príliš fandil, keď očakával aplaus. Trpko totiž zisťuje, že ľud ešte stále ostal pri zmysloch. A už vôbec nečakal, že medzi protestujúcimi budú samotní homosexuáli, ktorí vycítili, že celá táto propaganda je len vykonštruovaná a oni sú do nej nechutne vtiahnutí, napriek tomu, že až tak veľmi netúžia byť nástrojom medzinárodných lobistických štruktúr.

 
Národ na námestiach

Včera sa v Paríži udiala mimoriadna scéna – masy ľudí proti plánovanému zákonu “O manželstve a adopcii pre všetkých”, ktorý predložila ministerka spravodlivosti Christiane Taubira. Pán prezident si myslel, že prekážok niet, a že tých zvyčajných katolíkov (či skôr, časť katolíkov), ktorí by mu stáli v ceste, predsa ľahko odstráni obvineniami zo spiatočníctva a homofóbie.

Avšak i pre samotných katolíkov sa stalo čosi neuveriteľné – protesty, ktoré sa včera udiali (a kvôli ktorým bolo do Paríža vypravených stovky špeciálnych vlakov a autobusov), možno nazvať akokoľvek, len nie ako akciu katolíkov.

So sloganom “Každý sa rodí z muža a ženy” protestovali osoby, asociácie, hnutia, a také inštitúcie, ktoré by nik nikdy v ničom inom hádam ani nezjednotil: zastupovali ich totiž katolíci, židia, moslimovia, socialisti, liberáli, laici aj homosexuáli. Protesty zadefinovali ako “apolitické, nekonfesijné a nehomofóbne”. Samotná hovorkyňa organizácie Homovox (združenie francúzskych občanov, ktorí majú byť “hlasom homosexuálov” a ktorí sa postavili proti predloženému zákonu) podáva šokujúce slová: “Vo Francúzsku nás cenzurujú! Počúvajú len lobby LGBT, len oni vystupujú v médiách, no väčšina homosexuálov ani nesúhlasí, aby títo vystupovali v ich mene. Veď my sme si ich nezvolili! Oni nás nemajú čo reprezentovať!”

Pre taliansky denník Tempi Nathalie De Williencourt ďalej hovorí: “my homosexuáli ani nechceme manželstvo. Heterosexuálny pár je predsa podstatne odlišný od homosexuálneho. Už len pre jednoduchý detail: homosexuálny nemôže prirodzene splodiť dieťa a preto potrebuje inú formu “únie”, ako je manželstvo.” Aká irónia… nazvú aj tieto argumenty čelnej predstaviteľky homosexuálneho združenia ako “homofóbne”?  

Nathalie sa dotkla ďalšej podstatnej veci, najdôležitejšej v celej tej “komédii” – detí: “Veríme, že deti majú právo na otca a matku – najlepšie biologických, a ktorí sa vzájomne milujú. Dieťa sa rodí ako ovocie lásky medzi otcom a matkou a má právo poznať ich. Ak si homosexuálne páry budú adoptovať deti, ktorým už tento základný fakt a cit od biologických rodičov bol odopretý, odoprie sa im ešte aj tá druhá (možno posledná) šanca na matku a otca! Adopcia nie je právo dospelých. Adopcia je tu pre deti, aby sa im “darovali” rodičia, ktorí ich budú milovať. Žiaľ táto koncepcia sa dnes postavila na hlavu.”

Tieto slová, akokoľvek múdre, sú zároveň odvážne. Ako priniesol taliansky denník Avvenire, “homoaktivista”  Xavier Bongibault, prezident organizácie “Plus gay sans mariage”, ktorý sa prehlasuje za ateistu, vyjadril šokujúce prehlásenia: “Pravda je taká, že chcú, aby homosexuáli mlčali. Väčšina tejto komunity pritom úplne kašle na takýto zákon.” Taktiež expremiér, socialista Lionel Jospin, vyjadril kritický postoj a musel svojim kolegom pripomenúť, že “svet tvoria muži a ženy a nie homosexuáli a heterosexuáli”. Jeho manželka Sylviane Agacinski, ktorá je známou psychoanalytičkou a výraznou feministkou, je tiež jednou z “osobností laického sveta”, ktoré sa rozhodne postavili proti Hollandovej “revolúcii”. Ďalšími z aktérov týchto protestov sú napríklad Laurenc Tcheng, predstaviteľka “La gauche puor le mariage républicain” (ľavica za pravicové manželstvá), ktorá sa stavia proti Hollandovmu projektu a spôsobu, akým vláda nanucuje Francúzsku takéto “východisko” bez toho, aby prebehli konštruktívne debaty a bez súhlasu francúzskeho národa, ktorý je podľa prieskumov výraznou väčšinou proti.

Vláda rozladená týmito reakciami je natoľko “nervózna”, že minister školstva Peillon po tom, ako zaútočil na sekretára katolíckeho vyučovania, ktorý ho pozval do stredných katolíckych škôl, aby spolu zorganizovali diskusie, ktoré si samotní žiaci žiadali, aby prehĺbili tému “pre alebo proti homosexuálnym manželstvám”, sa pod rúškom vraj demokracie no v skutočnosti tónom arogantnej autoritárskosti zmohol len na vyjadrenie, že je to “nemiestne”. Na manifestáciách bola napokon účastná aj masa stredopravicovo orientovaných ľudí, ktorá sa teší tak masívnemu odboju proti socialistickému prezidentovi.  

Mohutný hlas židov

Najimpozantejšie hlasy popri katolíckych biskupoch prišli aj od iných konfesií, ako napríklad od rektora veľkej mešity v Paríži Dalila Boubakeura a veľkého rabína Gillesa Bernheima. Bernheim dokonca napísal dokument o otcovstve, materstve, zväzku medzi mužom a ženou a o “ich deťoch” (proti gender filozofii), ktorú vyzdvihol aj samotný pápež Benedikt XVI. Rabín pre katolícky denník La Croix okrem iného hovorí, “stratili sme praktický a teoretický úsudok o tom, čo je morálne.” A preto sme neschopní čeliť kríze: “Liberálne západné demokracie sú zle vybavené proti kríze. Nie preto, že neriešia chudobu, ale preto, že si osvojili mechanizmy, ktoré upustili od morálky. Preto ich sociálne politiky sa stávajú čoraz viac technokratickými a len akousi prevádzkou. Vlády sa už neopierajú o “pojem dobra”, hovorí rabín, snažia sa nás len uspokojiť tým, čo je nám príjemné (a čo si môžeme dovoliť), dnešná politika a ekonómia už nemajú čo povedať ľudskej podstate. Je nevyhnutné, aby sme znovuobjavili tradíciu.” Tieto slová by sme si mali vziať k srdcu aj my, aby sme predišli katastrofám, ktoré prinášajú “surrealistické” socialistické vízie.

Antonio Socci