Bratislava 7. januára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Sociálne istoty nájdu dohodári najmä na úradoch práce

Zmeny pre dohodárov v oblasti zodvodnenia aj právnej ochrany cez Zákonník práce im zabezpečujú istoty. “Sociálne istoty ekonomicky aktívnych ľudí,” konštatuje pre TASR minister práce Ján Richter (Smer-SD).

“Tie prinášajú výhody a istoty, ktoré sú niekedy podceňované v prítomnosti, ale kľúčové v momente akejkoľvek sociálnej udalosti,” upozorňuje. Ide napríklad o prípady práceneschopnosti, úrazu, zdravotných problémov detí, rodičovstva či odchodu do dôchodku.

Zdôrazňuje, že niektorí “takzvaní” dohodári mali len umelo vytvorené dohody na to, aby sa obchádzali odvody, čoho dôsledky si plne neuvedomovali. Nemali totiž takto nárok na dovolenku, práceneschopnosť či stravné lístky.

Prvé dni nového roka priniesli aj prvé odpovede na tieto otázky. Niektoré firmy už posledný deň starého roka všetkých dohodárov prepustili. Takže miesto istôt dostali iba istotu úradu práce. Ako sa bude ďalej vyvíjať táto situácia a aké spôsoby budú hľadať a nachádzať firmy, aby nahradili prepustených dohodárov sa ukáže v prvých mesiacoch tohto roka.

Dohody sa zodvodnili a zaviedli sa aj niektoré ďalšie zmeny

Práca na dohodu sa od januára tohto roka zodvodnila, pričom výška odvodov sa rozdelila podľa viacerých skupín ľudí. Okrem novej povinnosti pre dohodárov pribudli aj práva, ktoré im priniesla novela Zákonníka práce (ZP).

Študenti, invalidní a výsluhoví invalidní dôchodcovia musia platiť 29,8 % na celé dôchodkové poistenie, taktiež garančné aj úrazové. Výnimkou sú študenti do 18 rokov, ktorí sú oslobodení od platenia odvodov, ak ich odmena presiahne 66 eur. Rovnaké oslobodenie sa týka študentov nad 18 rokov s odmenou nad 155 eur.

Ďalšou skupinou sú starobní a výsluhoví dôchodcovia. Zo zárobku okrem dane z príjmu odvedú 23,8 % na starobné dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity. Všetci ostatní pracovníci na dohodu budú platiť odvody 48,6 %, teda všetky sociálne a zdravotné odvody ako zamestnanci na klasický pracovný pomer.

Nové práva prináša pre dohodárov ZP, keďže niekoľko stotisíc dohodárov sa čiastočne vyrovnáva výhodami a svojím pracovným postavením zamestnancom. Na dohodárov sa od januára primerane začali vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti.

Tiež majú možnosť ospravedlnenia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa začali týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stali pracovným pomerom. Nemajú však nárok na dovolenku či stravné ako klasickí pracovníci. Zákonník však umožňuje, aby sa na nich odbory a firmy dohodli v kolektívnej zmluve.

Viac sú chránení aj ostatní zamestnanci

Od začiatku tohto roka sú zamestnanci viac chránení. Do platnosti totiž vstúpila novela Zákonníka práce (ZP), ktorej nové pravidlá sa dotknú dohodárov, odborárov či ustanovení o práci nadčas, ako aj výpovedných lehôt.

Novela pracovného kódexu priniesla aj zmeny vo výplate odstupného. Budú mať naň nárok zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme nepretržite aspoň dva roky. Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť celkovo viac ako 20 rokov.

Po novom už nie je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 400 hodín ročne. Tým sa podľa rezortu práce ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon.

Pracovníci tak môžu ročne odpracovať najviac 400 hodín nadčasov, pričom 150 z nich im môže nariadiť zamestnávateľ bez ich predošlého súhlasu. Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý môže podľa zákona odpracovať až 250 hodín nariadených zamestnávateľom.

Zmenou prešlo aj reťazenie pracovných pomerov. Doteraz možné predĺženie zmluvy maximálne trikrát v priebehu troch rokov sa znižuje na maximálne dvakrát v priebehu 24 mesiacov. “Účelom je vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv,” konštatovalo ministerstvo.

Nový ZP prináša aj zmenu pri náhrade mzdy pre zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto bola minulou vládou obmedzená maximálne na 12 mesiacov. “Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov,” uvádza nové znenie.

Novela sa týka aj sľúbených zmien zo strany vlády v prípade odborových organizácií. Po novom už nemusia tieto orgány preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Zároveň sa zavádza pre firmy povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami.