Je socializmus podľa čínskeho modelu nevyhnutný pre celú svetovú ekonomiku po karanténe? Má to jeden háčik

Praha 22. mája 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Každá kríza je skvelá príležitosť na to, aby sme mohli povedať: tak, a teraz moja obľúbená myšlienka bude riadiť svet. Napríklad s príchodom krízy v roku 2008 a ešte mnohokrát predtým slávili socialisti všetkého druhu nevyhnutné víťazstvo socialistického modelu, píše v úvode svojho komentára Dmitrij Kosyrev

A teraz samozrejme to isté. Napríklad Brit Anthony Rowley (vysoko uznávaný odborník na ázijské financie) nám hovorí: silná injekcia socializmu podľa čínskeho modelu je nevyhnutná pre celú svetovú ekonomiku po karanténe.

Tu je potrebné vziať do úvahy, že koľko existuje ľudí, toľko je socializmu. To je taký slon, v ktorom každý vidí rôzne veci: niekto uši, niekto dlhý chvost a ďalšou otázkou je, koľko je tu slonov. Dajme tomu, že ponurá ideológia povinná pre všetkých, ako v ZSSR, to je socializmus? Ale Rowley má na mysli niečo iné. Jednoduché a očividné.

Čínsky model je pre neho existencia veľkých štátnych spoločností. Domnieva sa, že ich prostredníctvom musia teraz aj iné štáty zachraňovať finančné systémy výmenou svojich obrovských dlhov za podiel v akciovom kapitáli. To znamená, že štát tak zvyšuje svoj podiel vlastníctva v akýchkoľvek podnikoch.

Keď to zovšeobecníme, Rowley jedovato pripomína: v posledných desiatich rokoch obrovské štátne spoločnosti zdvojnásobili svoj podiel vo svetovej ekonomike ako celku na jej 20 percent, čím aktíva dosiahli sumu 45 biliónov dolárov. Sú silné alebo dominujú v kľúčových odvetviach nielen v Číne, ale aj v Indii, Indonézii, Malajzii, Rusku, Vietname, Spojených arabských emirátoch, nehovoriac o osobitnej úlohe štátov v práci Boeingu alebo Lufthansy. A teraz je jasné, že všetci musia zohrávať kľúčovú úlohu v podpore nosných štruktúr hospodárstva, v poskytovaní základných služieb unavenej populácii.

Je pravda, že by bolo dobré také spoločnosti reformovať, pretože súkromné korporácie majú tradične vyššiu efektivitu – v tom je práve úloha momentu, v reforme, uvádza autor. To je typická súčasť širokej škály presvedčovania: že všeobecne je tento alebo iný nápad dobrý, jednoducho nebol správne realizovaný.

Ale prečo a v akých prípadoch môžu byť obrie spoločnosti neefektívne? A pretože monopol, to znamená nedostatok konkurencie, vedie k takým dôsledkom, možno sa to týka aj ideologického monopolu v ZSSR a podobných štátoch: tam, kde je monopol, dochádza k stagnácii. Pre okamžitú mobilizáciu v čase krízy môže snáď byť socializmus vhodný, ale potom začínajú problémy.

Pozeráme sa na procesy prebiehajúce v dnešnom svete: je pravda, že socializmus, každý a rôzny, je všade v pohybe? A vidíme, že napríklad “čínsky model“ má všetky šance posunúť sa ešte ďalej od socializmu – práve vo forme reakcie na súčasnú krízu. Tento piatok bude v krajine s oneskorením jarné zasadnutie parlamentu. Ukáže úplný obraz toho, čo bude robiť Čína v našej krízovej dobe. Ale už dnes sú známe niektoré body programu: že krajina zvýši počet zón voľného obchodu a otvorí ďalší voľný prístav, pričom im poskytne väčšiu autonómiu. Tie musia okrem toho prijať základy občianskeho zákonníka, ktorý posilní zákony o vlastníckych právach a ochrane individuálnych práv pred sledovaním a zasahovaním v našom informačnom storočí. Skrátka, samý kapitalizmus, aj keď štátne spoločnosti si možno teraz odpočinú od trhového živlu.

Ďalej: niekomu sa zdá, že prišiel čas triumfu priaznivcov “socialistickej“ zdravotnej starostlivosti. A to vôbec nie je pravda. Napríklad vo Veľkej Británii je Národná zdravotná služba už dávno nazývaná práve socialistická a dokonca sovietska (čo je do značnej miery pravda) – a dnes sa ukázalo, že nie je o nič lepšia ako mnoho iných, a to je ešte mierne povedané. Podľa názoru mnohých práve kvôli svojmu monopolizmu.