Bratislava 5. januára (TASR) – Bratislavská Galéria Nedbalka pripravuje výstavu diel sochára Juraja Rusňáka. Pre verejnosť ju sprístupní v stredu 9. januára a potrvá do 17. marca.
Podľa riaditeľky galérie a kurátorky výstavy Kataríny Müllerovej sa expozícia sústredí na esenciu Rusňákovho diela, takzvané bioformy a zložitejšie sochárske kompozície, ktoré nazýva bioštruktúry. Tie sú základom jeho príspevku k abstraktnému sochárstvu na Slovensku. Výstava mapuje vývoj tvorby od raných diel predznamenávajúcich neskoršie zrelé práce, prvé abstraktné sochy i umelcove dozrievanie k zložitejšiemu figurálnemu tvaru po rozvinutí základných biomorfných stavebných prvkov. Expozícia predstavuje túto cestu k prírodnému tvaru a klasickej harmónii aj prostredníctvom sochárskej kresby tušom i neskorších kresieb voskom a pastelom.
"Rusňák patrí do generácie výtvarných umelcov na Slovensku, ktorá v druhej polovici 60. rokov 20. storočia prispela k tomu, že naše umenie po depresívnom období diktátu socialistického realizmu predchádzajúcej dekády znova držalo krok s vývojom umenia vo svete. Napriek tomu, že jeho práce sú v zbierkach významných muzeálnych inštitúcií, počas posledných desaťročí tento sochár žil a pracoval v tieni lokálneho výstavného života. Autorovi je blízka sochárska abstrakcia, objavovanie prírodného tvaru v plastike a východiská jeho práce siahajú až k archaickým tvarom sôch starého Grécka, ktoré celoživotne obdivuje," hodnotí jeho tvorbu Müllerová.
Juraj Rusňák sa narodil v rodine kováča v Červenici na východnom Slovensku (1938). Keď prejavil svoje výtvarné nadanie, riaditeľ miestnej školy ho poslal na stredoškolské štúdium do bratislavskej Školy umeleckého priemyslu (1953–1957). Po objavení antického sochárstva sa rozhodol pre dráhu sochára. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení (1957–1963) v ateliéroch profesorov Fraňa Štefunka a Rudolfa Pribiša. Po absolvovaní základnej vojenskej služby (1965) sa stal umelcom na voľnej nohe. V druhej polovici 60. rokov intenzívne kreslil a vytváral plastiky organických tvarov, ktoré sa stali dôležitým príspevkom v sochárskom umení na Slovensku. Obdobie normalizácie prežíval v ústraní rozvíjaním vlastného umeleckého programu. Vytvoril niekoľko sochárskych cyklov (bioformy, bioštruktúry, bioarchitektúry) a realizácií vo verejnom priestore.
"S rukami postihnutými reumou sa prikláňa ku kresliarskej tvorbe, ktorá sa stáva vyjadrením jeho sochárskych vízií. Má dve dcéry a s druhou manželkou žije v Bratislave. Dodnes neúnavne píše a pracuje vo svojom ateliéri na Drotárskej ceste," dodáva kurátorka.
UPOZORNENIE: Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotoreportáž.



















