Spomienka bola uvedená fujarovými fanfárami v podaní Štefana Suchého. Nasledoval príhovor PhDr. Antona Hrnku, CSc., o Andrejovi Hlinkovi.

Slávnostnú svätú omšu celebroval don Peter Hasidlo, rektor katedrály.

Svätú omšu sprevádzal na organe Peter Kurák, na husliach hrala Katarína Jablokovová.

Príhovor Antona Hrnku uvádzame v plnom znení:

Pochválený buď Pán Ježiš Kristus!

Dnes sme sa tu stretli, síce nie v takom množstve,  ako by sa patrilo na sv. omši, ktorá je venovaná jednému z najväčších ľudí, jednej z najväčších osobností novodobých slovenských dejín – kňazovi, politikovi, podnikateľovi, všetko, čo si viete predstaviť – Andrejovi Hlinkovi. Pripadla mi dnes česť urobiť o ňom krátku homíliu. Myslím si, že vám netreba Andreja Hlinku predstavovať.

Áno, na Slovensku to už je tak, že máme tu ľudí, ktorých jedni milujú, druhí nenávidia. Jedni zbožňujú, druhí zatracujú.  A to je, žiaľbohu, taká naša, povedal by som, stigma, ktorá nás od povestných Svätoplukových prútov sprevádza až dodnes. A nevieme pokročiť ďalej. Ale myslím si, že po rokoch zaznávania  sa Andrej Hlinka už dostal tam, kde skutočne v slovenskom panteóne zaručene patrí. Myslím si, že netreba nejakým spôsobom zvlášť zdôrazňovať jeho význam, jeho politickú činnosť. Ale politická strana, pri ktorej zakladaní stál a roky ju aj viedol,  bola päťdesiat rokov nosnou politickou silou, ktorá ovplyvňovala politické, ale aj kultúrne, podnikateľské a spoločenské prostredie našej domoviny. Slovenská politika vždy bola za Boha a národ. Slovenskí politici boli verní svojim kresťanským zásadám, kresťanskému presvedčeniu. Ale zároveň verne slúžili aj Bohu, teda nášmu Najvyššiemu. Ja si presne pamätám, ako som bol vychovávaný, keď som bol malý – presne v tom duchu, ako som sa potom dozvedel v učebniciach dejepisu, tých starších, ale aj z prameňov. Moji rodičia mi vždy prízvukovali: „Najprv si človek, potom si kresťan-katolík a potom si Slovák. A všetky tieto hodnoty by si si mal uchovať a podržať.“

A to boli hodnoty, ktoré si uchoval a podržal aj Andrej Hlinka. Bol nesmierne aktívny a nesmierne činorodý. Bol vzorom toho, ako sa má človek, ktorý je zapálený za vec, správať. Tú vec musí človek uchopiť, musí ju pochopiť a musí ju aj presadzovať a nemôže sa dívať na to, čo hovoria okolo. Ak je presvedčený, že to je správne.

Andrej Hlinka žil jeden spravodlivý kresťanský život. A keď odchádzal z tohto sveta na večnosť, tak národ vedel, že s ním odchádza aj kus slovenskej histórie. Pretože tak ako v Maríne miloval Sládkovič aj svoju otčinu, tak aj v Hlinkovi národ videl nielen kresťana-katolíka, ale aj Slováka vlastenca. Musím povedať, že nie všetci si dnes uvedomujeme to, ako veľmi sa Andrej Hlinka zaslúžil o život nášho národa, čo všetko Andrej Hlinka pre nás urobil. A boli by aj takí, ktorí by ho najradšej poslali tam, kde ho chceli vidieť tí, čo tu vládli 40 rokov predtým. Ale myslím si, že národ si už nedá zobrať svojho vodcu, svojho kňaza, svojho otca.

Don Peter Hasidlo v homílii nadviazal na evanjeliové čítanie o dvoch bratoch, ktorých otec požiadal, aby išli pracovať na pole. Prvý zo synov odmietol, druhý pomoc prisľúbil, ale nakoniec na pole nešiel. Uľútostilo sa prvému synovi, že odmietol pomoc otcovi, a tak na to pole išiel. Otec Hasidlo prirovnal časť kresťanov k druhému synovi – sľubujeme, že pôjdeme do kostola, na svätú omšu, urobíme to či ono, ale skutok žiaden, len slová… Hovoria áno, ale keď majú niečo urobiť, priložiť ruku k dielu, vidia len samé prekážky, pre ktoré to či ono nemožno urobiť. Ďalší sa podobajú na syna, ktorý otcovi povedal nie, ale potom si uvedomil nesprávnosť svojho konania a na to pole nakoniec išiel. Sú to ľudia, ktorí najskôr všetko odmietnu, ale potom predsa len vstanú a idú splniť otcovu vôľu. Pán Ježiš sám povedal, že mýtnici a neviestky vás predídu do Božieho kráľovstva, že títo, hoci nevzdelaní, jednoduchí a chybujúci skôr prijmú Božie slovo ako farizeji, ktorí sa hrajú na spravodlivých.

Plniť Božiu vôľu, vôľu Otca, často vyžaduje veľkú námahu a sebazaprenie. A možno aj Andrej Hlinka, pretože pracoval na mnohých frontoch, tiež musel bojovať s tým, čo urobiť, čo neurobiť, musel vynakladať veľkú námahu a sebazaprenie. A práve preto si naňho teraz i po 156 rokoch spomíname, lebo keby to nebol urobil, nemal by si naňho kto spomenúť.

V prosbách veriaci prosili Pána aj o požehnanie pre náš národ a našu vlasť, aby sme podľa vzoru Andreja Hlinku zostali verní Kristovi a tiež o požehnanie pre modlitbovú skupinu Ad Patrem a veriacich, ktorí boli so slávnosťou duchovne spojení.

Veriaci po svätej omši zotrvali v družných rozhovoroch na priestranstve pred katedrálou a rozišli sa domov posilnení a naplnení odkazom Andreja Hlinku a obohatení pekným umeleckým zážitkom.

Organizátorom spomienkovej slávnosti bolo občianske združenie CYRILOMETODIADA:

Redakciu informovala Daniela Suchá z občianskeho združenia CYRILOMETODIADA.