Snahy o deštrukciu celoštátnej stratégie ľudských práv sú poľutovaniahodné, uviedol rezort diplomacie

Bratislava 20. júna (TASR/HSP/Foto:TASR)

Stratégia obsahuje nevyváženosť príloh, kde sa neprimerane veľa priestoru venuje problematike LGBTI ľudí, pričom sa zabúda na väčšinovú populáciu a jej práva

Rezort diplomacie považuje za nekorektné a kontraproduktívne, že aj napriek dostatočnému niekoľkomesačnému priestoru na diskusiu sa v predvečer (19.6.) finalizácie celoštátnej stratégie ľudských práv, usilujú sa niektorí jednotlivci a skupiny o organizovanie kampaní proti prijatiu tohto dokumentu. “Názory všetkých, ktorí chceli prispieť ku konštruktívnemu dialógu v listoch, výzvach či osobných podnetoch, boli vypočuté,” uviedol tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.

Snahy o deštrukciu stratégie, o prekrucovanie jej obsahu, zmyslu a významu považuje MZV za poľutovaniahodné a priečiace sa posunutiu ľudskoprávnej agendy do 21. storočia pri rešpektovaní medzinárodnoprávnych záväzkov, ktorými je Slovensko viazané.

Na finálnu verziu stratégie sa vzniesla vlna nevôle, niektoré mimovládne organizácie úplne odmietajú jej aktuálnu podobu. Kritizuje ju tiež KDH, ako aj podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová (OĽaNO). Tá sa procesu prípravy stratégie zúčastňovala od jeho začiatku.

Ako uviedla, drvivá väčšina pripomienok, ktoré vypracovala spolu so svojou poradkyňou a budúcou poslankyňou Jankou Šípošovou, sa do stratégie nezapracovala.

“Išlo pritom o výsostne odborné záležitosti, týkajúce sa obetí násilia, zneužívania, trestných činov, katastrof a terorizmu. V súčasnom návrhu je pohľad na obete veľmi zúžený. Berie na vedomie len obete násilia na ženách a deťoch, dokonca len obete rodovo podmieneného násilia. Pritom v skutočnosti ide len o úzky výsek zo širokej témy pomoci obetiam, ktorej sa na Slovensku nevenuje stále dostatočná pozornosť,” podčiarkla Jurinová.

Prekáža jej aj nevyváženosť príloh stratégie, kde sa neprimerane veľa priestoru venuje problematike LGBTI ľudí, pričom sa zabúda na väčšinovú populáciu a jej práva. “Ide napríklad o právo na slobodu slova, myslenia, prejavu, právo na slobodu vyznania, právo na ochranu života, či na spomínané obete násilia,” konštatovala podpredsedníčka NR SR.

Pripravovaný dokument si nedávno nezískal podporu ani parlamentného ľudskoprávneho výboru. KDH očakáva vyvážený prístup k dôležitej stratégii, nepodliehajúci rodovej ideológii a pokrývajúci skutočné problémy našich občanov a obyvateľov z hľadiska rešpektovania a realizácie základných práv a slobôd, rovnosti mužov a žien a postavenia menšín bez zavádzania nadštardardov v rôznych oblastiach života. Pripomína, že poradie hodnôt nezačína slobodou a rovnosťou, ale samotnou ochranou života ako prvej a základnej hodnoty, na ktorej spočíva dôstojnosť každej osoby s jej právami.

Občianske združenie Fórum kresťanských inštitúcii zverejnilo hromadnú pripomienku a žiada zamietnutie príloh stratégie. Občianske združenie Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania namieta proti častiam, ktoré hrubo zasahujú do rodinného života a výchovy detí. Centrum pre bioetickú reformu navrhuje zamietnuť celý obsah dokumentu, pretože je plný klamstiev.

Tlačový odbor MZV pripomína, že ľudské práva sú širokou a tematicky pestrou témou, v ktorej nie je možné dosiahnuť úplnú zhodu všetkých.

Zmyslom stratégie je podľa MZV zakotviť celú problematiku do uceleného rámcového dokumentu, ktorý budú neskôr využívať konkrétne akčné plány ako svoj odrazový mostík. Ďalej má zmapovať stav ochrany a dodržiavania ľudských práv v SR a identifikovať oblasti, v ktorých je priestor na zlepšenie. “Tento cieľ stratégia plní. Jej zmyslom nie je nikomu nič vnucovať, je to programový dokument, ktorý popisuje súčasný stav a predstavuje východisko pre ďalšie diskusie,” upozorňuje MZV.

Napriek odvolávaniu sa na poskytnutia možnosti ďalších diskusií, od septembra 2013 do júna 2014 pripomienky väčšiny mimovládnych organizácií a niektorých politikov neboli akceptované. Kde je teda záruka, že po prijatí stratégie, budú tieto pripomienky akceptované?

Úlohu vypracovať Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v SR si uložila vláda Ivety Radičovej ešte v roku 2011. Gestorom vypracovania dokumentu je minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý je zároveň predsedom ľudskoprávnej rady vlády. Jej príprava trvá už tri roky, pripomienkové konanie skončilo 19. júna, 26. júna ju prerokuje ľudskoprávna rada vlády a do konca júna sa má dostať na rokovanie vlády.