Najprv americký prezident Joe Biden organizuje v Camp Davide trojstranný samit s japonským premiérom Fumio Kišidom a juhokórejským prezidentom Yoon Suk Yeolom, ktorý by mal vyústiť do podpísania dohody o obrannej, bezpečnostnej a technologickej spolupráci medzi tromi spojencami týkajúcej sa indo-pacifického regiónu. Trojstranná dohoda, ktorá sa má podpísať na samite v Camp Davide, údajne zahŕňa systémy protiraketovej obrany a vývoj ďalších špičkových obranných technológií.

Po druhé, začínajú sa každoročné cvičenia Malabar, na ktorých sa zúčastňujú námorné sily USA, Indie, Japonska a Austrálie a ktoré po prvý raz hostí Canberra, pričom sa veľa hovorí o tom, že v Indopacifiku vzniká kolektívna námorná obranná aliancia QUAD.

Rozhovory v Camp Davide pravdepodobne znamenajú snahu USA vytvoriť nový vojenský blok v Ázii a pokus povzbudiť Japonsko a Južnú Kóreu, aby sa pripojili k minivojenskému bloku známemu ako AUKUS (Austrália – Spojené kráľovstvo – USA). Zintenzívnenie vojensko-technickej a vedecko-technickej spolupráce Washingtonu so Soulom a Tokiom im uľahčuje interakciu s projektmi AUKUS.

Pokiaľ ide o cvičenie Malabar, zdá sa, že jeho hlavným cieľom je vybudovať operačnú spôsobilosť QUAD v rámci kolektívnej stratégie námornej bezpečnosti v piatich prioritných oblastiach vrátane boja proti ponorkám a informovanosti o námornej oblasti.

Jednoducho povedané, podobne ako AUKUS, aj QUAD sa transformuje, keďže americká vynaliezavosť vytvára obrannú štruktúru aliančného typu na platforme nevojenského zoskupenia posilnením rôznych spôsobov vojenskej spolupráce so zámerom, aby slúžila záujmom Washingtonu. Neodmysliteľnou súčasťou tohto procesu je lichotivá pozornosť, ktorú prezident Joe Biden v poslednom čase venuje Indii – a osobne premiérovi Naréndrovi Módímu.

Zaujímavé je, že USA a Austrália vnímajú, že indické vedenie po prvýkrát prejavuje “aktivitu, (ktorá) odporuje tradičnému skepticizmu, že preferencia Dillí pre neangažovanosť a jeho geostrategické priority bránia hlbšej vojenskej spolupráci s partnermi zo štvorice”, ako nedávno napísal austrálsky think tank Tom Corben v Nikkei Asia.

To znamená, že, citujúc Corbena, cvičenia Malabar sa “vyvinuli tak, že sa zameriavajú na čoraz sofistikovanejšie formy špičkovej námornej spolupráce, najmä na uvedomovanie si námornej oblasti a protiponorkový boj… (a) existuje politická a strategická príležitosť pre štyri krajiny, aby tento potenciál využili”.

V americko-austrálskej štúdii sa však konštatuje, že zatiaľ čo politická citlivosť a geostrategické obavy doteraz bránili krajinám QUAD v prijatí programu kolektívnej bezpečnosti, “tieto obmedzenia sa začínajú zmierňovať… keďže jej členovia začínajú uznávať Čínu ako spoločnú vojenskú výzvu, ktorej riešenie si vyžaduje určitý stupeň kolektívnej akcie a koordinácie bezpečnosti”.

Paradoxom je, že na pozadí takejto zložitej neprehľadnosti alebo priam dvojzmyselnosti – podľa toho, ako sa na to pozeráme – možno cez víkend začal fúkať opačný vietor, ktorý predznamenáva určitý posun vpred na 19. kole stretnutia veliteľov indicko-čínskych zborov, ktoré sa uskutoční 13. – 14. augusta 2023 na hraničnom mieste Chushul-Moldo na indickej strane.

Dôkazy sa zatiaľ považujú za príliš domnelé, ale zo spoločného vyhlásenia vyžaruje tón optimizmu. Obe strany považovali za potrebné predĺžiť nočnú diskusiu, ktorá bola hodnotená ako “‘pozitívna, konštruktívna a hĺbková'”. Protagonisti si ”otvorene a s výhľadom do budúcnosti vymenili názory” a tiež sa ”dohodli na urýchlenom riešení zostávajúcich otázok a udržaní dynamiky dialógu a rokovaní prostredníctvom vojenských a diplomatických kanálov”.

Dá sa usúdiť, že ani India, ani Čína nechcú vojnu a že obe strany budú udržiavať stálejší vzájomný kontakt, pretože hľadajú spôsoby, ako nájsť riešenie, z ktorého by obe vyšli ako víťazi. Podstatou usmernenia vedenia je, že obe krajiny sa navzájom považujú za partnera, nie za protivníka.

Je zrejmé, že USA uviazli v starých koľajach studenej vojny napriek drastickým zmenám v medzinárodných vzťahoch, ktoré nastali od rozpadu Sovietskeho zväzu, najmä tým, ktoré si vyžiadali vypracovanie nových prístupov k udržaniu strategickej stability a budovaniu novej architektúry medzinárodnej bezpečnosti.

Blokové myslenie USA je však opakom rozvoja stabilných, rovnocenných, konštruktívnych, vzájomne výhodných vzťahov založených na zohľadňovaní záujmov druhej strany a zameraných na zaistenie rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti pre všetkých. Preto jeho zachovanie ako hlavného intelektuálneho nástroja na formovanie zahraničnej politiky len podčiarkuje, že USA nie sú pripravené, schopné alebo nemajú v úmysle budovať takéto vzťahy s poprednými globálnymi hráčmi, ako sú Rusko a Čína. Je v tom obsiahnutý aj ostrý odkaz pre Indiu, že nastal čas, aby sa postavila a počítalo sa s ňou ako so spojencom.

Niet pochýb o tom, že USA predpokladajú výrazný vojensko-strategický rozmer AUKUS a QUAD, čo znamená vysokú pravdepodobnosť transformácie týchto medzištátnych združení ako koliesok v súkolí plnohodnotného vojensko-politického bloku skôr ako neskôr.

Stačí povedať, že podobne ako v prípade NATO na európskom bojisku, aj v AUKUS a QUAD je zasadená funkcia konfrontácie, ktorá neúprosne zvýši vojenský potenciál Austrálie a USA v ázijsko-tichomorskom regióne, čo spôsobí vážnu zmenu v rovnováhe síl a vyvolá nárast regionálneho a globálneho napätia, píše M. K. Bhadrakumar.