Najoptimistickejší scenár počíta s rýchlym zvládnutím pandémie v priebehu pár mesiacov. Ekonomická kríza by mala podobu písmena V a po strmom páde by nasledovala rovnako rýchla hospodárska obnova. Podľa tohto scenára sa v porovnaní s minulosťou na prvý pohľad tak veľa nezmení. Napriek ťažkopádnejšej odpovedi na pandémiu zostanú Spojené štáty hlavnou hospodárskou mocnosťou, ktorú bude ešte rýchlejšie dobiehať Čína.
Ďalšie scenáre sú pesimistickejšie. Ak by sa pandémiu darilo zvládať len pomaly, mohla by dnešná svetová ekonomická kríza vyzerať podobne ako v roku 2008. Takáto podoba hospodárskej krízy by znamenala veľkú záťaž pre verejne financie a viedla by ku kolapsu či radikálnej zmene fungovania celých oblasti ekonomiky a života. Dosah by pocítili najmä automobilizmus, cestovný ruch a letecká doprava. Štáty by začali omnoho intenzívnejšie zasahovať do trhových mechanizmov, čo by sprevádzali početné zoštátnenia a záchranné stimuly.
Horko ťažko zvládnutá kríza by posilnila izolacionistické tendencie v USA a zároveň by dochádzalo k celosvetovému poklesu mobility vrátane presunu ekonomických aktivít z globálnej na lokálnu úroveň. Čína s EÚ by podľa tohto scenára ostali najsilnejšími obhajcami globalizácie. Celosvetová hospodárska kríza by prispela k ďalšiemu nárastu migrácie. Stiahnutie sa USA do seba, by výrazne oslabilo NATO.
Viacnásobné pandemické vlny by mohli koronakrízu predĺžiť za rok 2020. Ten najhorší z možných scenárov preto predpokladá zopakovanie veľkej hospodárskej krízy z tridsiatych rokov minulého storočia. Krach newyorskej burzy v roku 1929 viedol k extrémne zdĺhavej obnove, ktorú zavŕšila až mobilizácia priemyslu počas druhej svetovej vojny. USA po jej skončení hospodársky dominovali celému svetu.
Podobne radikálna zmena môže nastať, ak Washington pandémiu nezvládne, Európa neprekoná kolektívnu paralýzu a Rusko bude zmietané v rozpočtovom marazme spôsobenom dlhodobým prepadom cien ropy. Kríza potom bude predstavovať najväčšiu príležitosť pre Čínu nahradiť USA na pozícii svetového lídra a umožní Pekingu istú reorganizáciu svetového obchodu na základe vlastnej iniciatívy Novej hodvábnej cesty. Afrika sa v tomto prípade môže stať kľúčovým faktorom nárastu čínskeho ekonomického vplyvu.
Izolacionizmus a možný návrat k snahám o vyššiu mieru ekonomickej sebestačnosti v prípade USA a Ruska len ďalej posilnia postupný úpadok globalizácie. Otázky zmeny klímy, ľudských práv a ekonomickej nerovnosti vo svete, ktoré si vyžadujú koordinované úsilie všetkých krajín, logicky zapadnú prachom. Politika sa tak do výraznej miery sploští na ekonomické otázky, riešené len na národnej úrovni, uzatvára možné scenáre vývoja Matúš Halás z Centra európskej bezpečnosti v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe.
Podľa načrtnutých scenárov sa európske národy pod vedením nevolených úradníkov z Európskej komisie môžu stať obeťou globalizácie, ktorú presadzujú nadnárodné spoločnosti a nadnárodný kapitál prostredníctvom Číny. To bude znamenať otvorený trh pre lacnú čínsku výrobu, postupný zánik priemyslu v EÚ, voľný pohyb pracovnej sily z Ázie a Afriky, ktorá postupne vygumuje jednotlivé národy Európy.
Tento scenár okrem „slniečkarov“ vítajú paradoxne aj ich odporcovia, ktorí sa mylne domnievajú, že globálne líderstvo Číny by bolo porážkou nadnárodnej finančnej oligarchie, ktorá sa doteraz maskovala za USA.
Ivan Blaho


















