Smútiaci za exprezidentom Gönczom nechcú na pohrebe Orbána

Budapešť 5. novembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/WPA,Louisa Buller)

Göncz v závete odmietol štátny pohreb  a vyjadril vôľu, aby na rozlúčke neprehovorili terajší predstavitelia vlády

Množstvo smútiacich za zosnulým bývalým maďarským prezidentom Árpádom Gönczom nechce vidieť na pohrebe v piatok 6. novembra predsedu vlády Viktora Orbána, ani prezidenta Jánosa Ádera. Prejavili to okrem iného v skupinách vytvorených na Facebooku. Dokonca sa aktivizovala aj radikálna skupina, ktorá vyzýva k tomu, aby Orbánovi fyzicky zabránili vstúpiť na cintorín.

Göncz v závete odmietol štátny pohreb na Národnom cintoríne a vyjadril vôľu, aby na rozlúčke neprehovorili terajší predstavitelia vlády, ani parlamentu. Orbán a Áder avizovali, že sa na rozlúčke zúčastnia ako súkromné osoby.

V komentároch skupín priaznivcov exprezidenta na Facebooku sa objavujú nielen prejavy sústrasti, ale aj pobúrenie z avizovanej účasti Orbána a Ádera. Niektorí navrhli, aby v čase pohrebu bývalého prezidenta si ho pripomenuli trúbením.

Spravodajský server Origo.hu v tejto súvislosti podotkol, že nie je možné vylúčiť ani incident, aký sprevádzal pred dvoma rokmi pohreb niekdajšieho ľavicového premiéra Gyulu Horna. Vtedy dav zreteľne dal najavo svoj odpor kričaním “fuj”, keď organizátori oznámili Orbánove meno medzi tými, ktorí si uctili Hornovu pamiatku.

Politológ Zoltán Kiszelly pre Origo.hu uviedol, že v prípade Göncza sa očakáva nielen zo strany zosnulého, ale aj zo strany spoločnosti, aby pohreb bol apolitický. “Exprezident takto chcel aj po smrti zostať verný svojej úlohe – zachovať jednotu národa,” podotkol politológ. Podľa neho Orbán nemohol urobiť to, že sa na pohrebe nezúčastní, musí ale rátať s tým, že jeho prítomnosť bude sprevádzať napätie.

Na smútočnom obrade sa so zosnulým exprezidentom, ktorý zomrel 6. októbra, podľa jeho poslednej vôle mal rozlúčiť jeho bývalý spoluväzeň Imre Mécs a pannonhalmský arciopát Asztrik Várszegi. Okolo Mécsovho príhovoru, ktorý sa chcel venovať aj “horúcim národným témam”, však zo strany rodiny zosnulého vznikol rozruch a zrejme zaznie iba jeho časť.
Podľa októbrového prieskumu inštitútu Publicus Intézet dve tretiny Maďarov považujú Göncza za ďaleko najlepšieho maďarského prezidenta.

Árpád Göncz sa narodil 10. februára 1922 v Budapešti. V roku 1944 vo svojom rodisku ukončil štúdium práva na Univerzite Petra Pázmaňa. Bol účastníkom odboja a v povojnovom období sa aktívne zapájal do politického diania v rámci Nezávislej maloroľníckej strany. Po roku 1948 pracoval ako pomocný robotník a v rokoch 1952-56 študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Gödöllö.

V roku 1956 sa aktívne zúčastnil maďarskej revolúcie, za čo ho odsúdili na doživotný trest odňatia slobody. Vo väzení strávil šesť rokov. Po prepustení na základe amnestie v roku 1963 sa živil príležitostnými prácami, ale predovšetkým ako umelecký prekladateľ z angličtiny. Je autorom viacerých divadelných hier a knižných publikácií. Stal sa zakladajúcim členom siete slobodných iniciatív, Výboru pre historickú spravodlivosť a členom celoštátnej rady Zväzu slobodných demokratov.