Môj profil 
Predplatné
V položenej otázke sa z Gajdošovho pohľadu ukrývajú dva problémy, ktoré je potrebné vyriešiť samostatne.
Prvý problémom je, že sa sobáš bude konať „na úrade“. Preto by predseda liturgickej komisie v tomto prípade položil otázku, či bude takýto sobáš z cirkevného hľadiska braný ako platný alebo neplatný.
„Ak ide o dvoch neveriacich a nepokrstených ľudí, niekedy tiež o dvoch veriacich ľudí iného než kresťanského náboženstva, máme dočinenia s takzvaným ‘prirodzeným manželstvom’, ktoré cirkev považuje za platné. Z morálneho hľadiska preto nevidím problém sa ho zúčastniť. Ak však bude civilný sobáš pre daný pár neplatný, lebo v ich prípade sa akceptuje iba sobáš cirkevný, treba veľmi starostlivo zvážiť všetky argumenty za i proti,“ vysvetľuje Gajdoš.
Dodáva, že v prvých kresťanských storočiach sa účasť na takomto sobáši rozhodne nedovoľovala. V súčasnom kánonickom práve neexistujú na túto situáciu striktné normy, preto ju musí každý vyhodnotiť sám, podľa vlastného svedomia. „Ja osobne by som na takýto sobáš išiel iba vtedy, keby som mal na to veľmi, naozaj veľmi vážne dôvody. Vaša účasť sa totiž môže vnímať ako tichý súhlas s takýmto zväzkom,“ ozrejmil.
Druhým problémom je, že treba rozlišovať medzi svadbou v zmysle „obrad, ktorým sa dvaja ľudia stávajú manželmi“ a svadbou v zmysle „hostina spojená s hudbou a zábavou“.
„Veriaci kresťan sa môže hocikedy zúčastniť svadobného obradu, avšak Veľký pôst predstavuje takzvaný ‘zakázaný čas’ – obdobie, keď sa nesmie zúčastňovať ‘hlučných zábav’ a toho, čo narúša ‘kajúci charakter daného obdobia’, a teda ani svadobnej hostiny,“ dodal na záver.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.
.JPG)
