Washington poslal najvyššiemu iránskemu vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu varovanie pred iránskymi provokáciami proti USA na Blízkom východe.

K tomu sporadicky dochádza už roky, ale od 17. do 25. októbra došlo k nárastu, keďže Iránom podporované milície v Sýrii a Iraku uskutočnili 16 útokov dronmi a raketami na základne s americkým personálom. Jeden kontraktor zomrel na infarkt a 21 vojakov utrpelo ľahké zranenia.

Varovanie USA sa skladalo z dvoch častí. Joe Biden poslal 25. októbra Chameneímu nótu, ktorú neskôr zhrnul pre tlač: “Moje varovanie ajatolláhovi bolo, že ak budú pokračovať v postupe proti týmto jednotkám, budeme reagovať a oni by mali byť pripravení.”

Vo štvrtok však milície vypálili ďalšie tri salvy na americké pozície. V tú noc teda americké stíhačky F-16 zasiahli sklad zbraní a munície, ktorý používajú iránske Revolučné gardy a milície, na severovýchode Sýrie pri hraniciach s Irakom. Americký minister obrany Lloyd Austin zdôraznil:

Ak budú útoky iránskych zástupcov proti silám USA pokračovať, nebudeme váhať prijať ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu našich ľudí… Naďalej naliehame na všetky štátne a neštátne subjekty, aby nepodnikali kroky, ktoré by prerástli do širšieho regionálneho konfliktu.

Tieto odkazy USA boli hlasné a jasné. Bude ich však Irán rešpektovať?

“Os odporu”

Bezprostredným kontextom útokov milícií bol útok Hamasu na Izrael 7. októbra. Zdroje sa rozchádzali v tom, či o smrtiacom útoku vopred vedeli Revolučné gardy alebo iránske vedenie – prípadne obaja. Väčšina analytikov sa však zhoduje, že Teherán poskytuje Hamasu finančné prostriedky, zbrane, spravodajské informácie a operačné a logistické poradenstvo.

Ale bez ohľadu na to, či vedeli alebo nevedeli, že sa Hamas chystá zaútočiť, iránski predstavitelia boli zrejme zaskočení rozsahom zabíjania. Snažili sa zmierniť následky tvrdým popieraním akejkoľvek účasti. Chameneí vo verejnom prejave 10. októbra zdôraznil: “Tí, ktorí tvrdia, že nedávna sága je dielom nepalestínskych občanov, sa prepočítali.”

Ak by však iránsky režim naznačil, že zabíjanie plne nepodporuje, jeho proklamovaná pozícia lídra “osi odporu” by sa otriasla. Teherán preto zintenzívnil svoju rétorickú ofenzívu každodenným uisťovaním o spojenectve s Hamasom a každodennými hrozbami voči Izraelu, USA a Západu.

Chameneí vo svojom prejave 10. októbra povedal: “Bozkávame ruky tým, ktorí plánovali útok.” Minister pre spravodajské služby Esmail Chatíb prisľúbil “tvrdú, ničivú, smrteľnú a zničujúcu pomstu sionistickému režimu a jeho obhajcom”.

Minister zahraničných vecí Hossein Amir-Abdollahian 26. októbra – po Bidenovom posolstve najvyššiemu vodcovi, ale pred údermi USA v Sýrii – na Valnom zhromaždení OSN povedal, že Amerika “nebude ušetrená od ohňa”, ak Izrael bude pokračovať v útokoch na Gazu.

Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by režim po tejto rétorike plánoval – napríklad prostredníctvom libanonského Hizballáhu alebo húsíjského povstania v Jemene – širšiu vojnu proti Izraelu alebo v regióne.

Sily Quds, pobočka Revolučných gárd pre operácie mimo Iránu, však dohliada na milície v Iraku a Sýrii, financuje ich a vybavuje. Je teda takmer isté, že iránski predstavitelia schválili obmedzenejšiu reakciu proti pozíciám USA.

Počúval Chameneí?

Iránske štátne médiá o amerických úderoch informovali ako o reakcii režimu na správu USA. Niekoľko hodín bolo v režimových médiách ticho. Nakoniec sa o amerických raketách zmienila anglicky hovoriaca stránka Press TV. Urobila tak však v článku, ktorý kládol najväčší dôraz na ďalšie útoky milícií na pozície USA.

Všetko nasvedčuje tomu, že režim – po varovaní zo strany Saudskej Arábie, ako aj USA – si neželá regionálnu vojnu. Najvyšší vodca sa dostal k moci po iránsko-irackej vojne v rokoch 1980 – 1988, v ktorej zahynuli státisíce Iráncov – vrátane až 30 000 popravených iránskymi vodcami.

V roku 1998 sa stiahol z vojny v Afganistane po tom, ako Taliban zabil desať iránskych diplomatov. Zatínal päsťami vrátane symbolických útokov na základne s personálom USA, ale vyhol sa zrážke po tom, ako USA v januári 2020 zavraždili hlavného iránskeho veliteľa Kásema Solejmáního.

Keďže Izrael teraz začína pozemnú ofenzívu v Gaze, Teherán môže svoju pôvodnú obranu voči masovým vraždám Hamasu – “je to práca samotných Palestínčanov”, povedal Chameneí – zmeniť na politický útok a vyzvať svet, aby sa zjednotil proti Izraelčanom.

Režim však verejne nevylučuje, že sa zapojí do ozbrojenej konfrontácie. Amir-Abdollahian 15. októbra vyhlásil: “Prostredníctvom svojich spojencov sme Izraelu odkázali, že ak neprestane so svojimi zverstvami v Gaze, Irán nemôže zostať len pozorovateľom.”

O dva dni neskôr Chameneí túto tézu rozšíril: “Ak zločiny sionistického režimu budú pokračovať, moslimovia a sily odporu budú netrpezliví a nikto ich nemôže zastaviť.” A tak v nedeľu, tri dni po amerických úderoch, Press TV priniesla titulok: Súčasné útoky zasiahli 3 americké základne v Sýrii.

Dronové a raketové predstavenie milícií, na ktoré dohliadajú Revolučné gardy, bude pokračovať. A z tohto predstavenia môže vzniknúť regionálna vojna, ktorú nikto nechce. Ak jeden z útokov milícií spôsobí značné straty na životoch medzi príslušníkmi USA, vždy krúžiaci jastrabi vo Washingtone – medzi aktivistami, lobistami a zákonodarcami – budú požadovať eskaláciu.

To by mohlo ešte viac narušiť rozvrátenú Sýriu a trvalo nestabilný Irak. Libanonský Hizballáh, ktorý sa zatiaľ uspokojil s potýčkami na severnej hranici Izraela, a jeho iránski partneri by mohli riskovať rozsiahlejšie útoky.

Bidenova administratíva s veľkou námahou tvrdila, že štvrtkové údery nemajú nič spoločné s násilím medzi Izraelom a Gazou. To je, samozrejme, len falošná predstava.

Zatiaľ čo napätie medzi USA a Iránom má korene na pôde Iraku po roku 2003 a v Sýrii, ktorú od roku 2011 devastuje Asadovo vedenie, najvyšší vodca a jeho spojenci využijú maximálne výhody zo smrtiacich izraelských operácií v Gaze.

Len zastavenie týchto operácií obmedzí manévre Chameneího a jeho veliteľov – vrátane odpaľovania rakiet na “americké okupačné sily”.