Slovenský emigrant, maliar F. Reichentál má v GMB výstavu obrazov i monografiu

Bratislava 24. januára (TASR) – Výber z celoživotnej tvorby výtvarníka Františka Reichentála sprístupnili dnes na výstave Obrazy a kresby 1913–1948 v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy (GMB). Na jej slávnostnom otvorení sa zúčastnili veľvyslanci piatich krajín a asi desať umelcových potomkov z USA a Izraela.

"Jedným z tých, ktorých dielo nepochybne patrí medzi to najzaujímavejšie, čo u nás v oblasti výtvarného umenia vzniklo, je František Reichentál. Len ojedinele sa môžeme stretnúť so životnými osudmi tak zvláštnymi a zložitými, ako to bolo u neho. S nepokojnou dušou žil v nepokojnej dobe na nepokojných miestach," povedal na vernisáži kurátor výstavy a autor knihy o výtvarníkovi Ivan Jančár z GMB.

Na výstave sú obrazy kresieb z Bratislavy – Kapitulská ulica, Zuckermandel, Slovenské národné divadlo, Bratislavský hrad a iné. Striedajú sa s olejomaľbami a akvarelmi prírodnej tematiky. Útek a ďalšie diela sú zo série Židovská scéna, dve maľby s názvom Nezamestnaní zobrazujú sociálne slabú vrstvu spoločnosti, zastúpená je aj portrétna tvorba. Potvrdzujú to obrazy T. G. Masaryka, E. Beneša, autorovej manželky Margarety i neznámych mužov a žien rôzneho veku.

Oveľa viac diel obsahuje vyše 140-stranová reprezentatívna monografia s rovnomenným názvom výstavy. GMB tak znovu objavuje ďalšieho z významných umelcov, ktorí majú korene na Slovensku a svoju krajinu z rôznych dôvodov opustili. Reichentál sa narodil v Lehniciach (1895). Študoval na budapeštianskej Akadémii výtvarných umení, ale pre povolávací rozkaz vzdelávanie prerušil (1915). Ocitol sa na východnom fronte v ruskom zajateckom tábore na Sibíri. Udalosti ruskej revolúcie mu však vrátili slobodu a v rokoch 1917–1919 mohol vyučovať v revolučnej umeleckej škole v Irkustku a potom študovať na Akadémii výtvarných umení v Petrohrade.

Po návrate do vlasti bol spoluzakladateľom Jednoty výtvarného umenia Slovenska so sídlom v Banskej Bystrici (1922). Zaslúžil sa o vznik Jókaiho umeleckého spolku v Komárne (1924). Stal sa členom Umeleckej besedy slovenskej (1927). Spoluzakladal Maďarskú vedeckú, literárnu a umeleckú spoločnosť známu ako Masarykovu akadémiu (1931). V roku 1933 ho Josef Vydra prijal za profesora v bratislavskej Škole umeleckých remesiel, v ktorej pôsobil do roku 1938.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny ušiel pred nacistami do Maďarska, kde žil s falošným menom a pracoval ako maliar natierač. V roku 1948 sa uchádzal o miesto v novej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ale pre židovský pôvod ho neprijali. Emigroval do USA a pod pseudonymom Francois Gerome za 20 rokov namaľoval tisíce obrazov i niekoľko diel z Izraela pod menom Ben Ari. Od roku 1956 cestoval po Európe. V Smoleniciach sa zúčastnil na sympóziu o avantgardnom umení (1968). O rok neskôr sa stal členom Združenia umelcov pri OSN. Zomrel v New Yorku v roku 1971.

"Niekoľkými zručnými ťahmi zastavil čas, vystihol náladu, zobrazil milovanú bytosť, priateľa alebo dávno zabudnuté miesto spôsobom, ktorý vo mne zanechal hlboký dojem," spomína v knihe autorova dcéra Mary Kaliski. Čitateľ sa tiež dozvie o umelcovom násilnom sibírskom pobyte, že sa jej otec v Paríži poznal s Chagallom a inými umelcami i ako ich rodinu za zvláštnych okolností cez vojnu zachránili ruskí vojaci.

Od roku 1920 mal Reichentál samostatné výstavy v Rusku, Maďarsku, Nemecku, Francúzsku, Československu, Rakúsku, USA, Kanade a Izraeli. Bratislavská potrvá do 3. marca. Nad ňou prevzali záštitu veľvyslanec USA na Slovensku Theodore Sedgwick a veľvyslanec Ruska na Slovensku Pavel Maratovič Kuznecov.