Bratislava/Praha 8. januára (TASR) – Slováci sa podľa Jána Čarnogurského nechystajú zrušiť Benešove dekréty, hoci by to pre nich nebol až taký problém, keďže sa týkajú už len jednotlivcov v prípade Maďarov. Nemcov na Slovensku tak veľa nežilo. "Slovensko sa Benešove dekréty nechystá zrušiť aj preto, že by tým vytvorilo veľmi nebezpečný precedens pre ČR," vysvetlil na dnešnej konferencii "Česi a Slováci – 20 rokov spolupráce samostatných štátov a ich pôsobenie v EÚ a NATO", ktorú v Prahe zorganizoval Senát Parlamentu ČR.
V súvislosti s Benešovými dekrétmi Čarnogurský zároveň poukázal na to, že Česi zas doteraz nikdy nepodporili požiadavky Maďarska týkajúce sa Slovenska. Čarnogurský v tom vidí spolupatričnosť oboch krajín a vyzdvihol ich vzťahy. Úspech spolužitia Čechov a Slovákov po rozdelení spoločného štátu preverí podľa neho až medzinárodná kríza, ktorá skôr alebo neskôr určite príde. "Každý ústavný zákon v oboch republikách by sa mal preto končiť vetou, že Česká republika a Slovenská republika v medzinárodnej kríze nesmú ísť proti sebe," vyhlásil bývalý predseda slovenskej vlády v rámci federácie Čarnogurský.
Bývalý predseda českej vlády v rámci federácie a dlhoročný člen Senátu Českej republiky Petr Pithart vo svojom prejave v súvislosti so vzťahmi Čechov a Slovákov pripomenul aj obdobie, kedy boli takmer na bode mrazu. Spolupráca a súčinnosť oboch krajín sa podľa neho nezačala hneď po rozdelení spoločného štátu. "Začína až s porážkou vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998," zdôraznil s tým, že je pozoruhodné, ako sa na tie "tristné prvé roky po konci Československa" zabúda. Pithart pripomenul zavlečenie Michala Kováča ml., nevyšetrenú vraždu Róberta Remiáša, tzv. noc dlhých nožov v parlamente. Pithart ocenil, že sa Slovensku podarilo prejsť týmto obdobím a stať sa členom EÚ a NATO. V súvislosti s aktuálnymi československými vzťahmi uviedol, že medzi krajinami nie sú žiadne trecie plochy, ale zároveň o sebe oba štáty oveľa menej vedia.
(osobitná spravodajkyňa TASR Viera Kulichová) vs