Slovensko nebolo v boji s pandémiou dostatočne transparentné, aj tak však patrí do prvej tretiny 120 hodnotených štátov

Bratislava 25. mája 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Slovensko nebolo v boji s pandémiou dostatočne transparentné, aj tak však patrí do prvej tretiny hodnotených štátov. V hodnotení transparentnosti opatrení na riešenie prvej vlny pandémie sa Slovensko zaradilo medzi 29 štátov s čiastočnou úrovňou dohľadu. Lepšie výsledky dosiahli len Austrália, Nórsko, Peru a Filipíny. Horšie výsledky mali dve tretiny zo 120 hodnotených štátov

Slovensko zabodovalo pri informovaní potenciálnych žiadateľov o dotácie, informovaní o výške a štruktúre poskytnutej pomoci a tiež vďaka aktualizáciám prognóz vývoja ekonomiky a verejných financií. Na druhej strane Slovensko zaostalo najmä pri slabom zapojení parlamentu a občianskej spoločnosti do tvorby, monitoringu a implementácie opatrení, vláda tiež málo informovala o zdrojoch ich financovania.

Uvedené výsledky vyplývajú z hodnotenia medzinárodnej neziskovej organizácie International Budget Partnership. Za Slovensko bol autorom hodnotenia inštitút INEKO.

Slovensko v hodnotení získalo body napríklad vďaka informáciám poskytovaným na internetovej stránke ministerstva práce www.pomahameludom.sk. Pozitívne bolo hodnotené aj pravidelné informovanie o výške a štruktúre poskytnutých dotácií na udržanie zamestnanosti podľa veľkosti firiem a sektorov, dobe spracovania žiadostí, počte podporených firiem a ľudí, ako aj informácie o počte a objeme vyplatených sociálnych dávok.

„Medzi silné stránky Slovenska patrí aj zverejňovanie informácií o verejnom obstarávaní, vďaka čomu je možné vyhľadávanie zákaziek a kontraktov. Zoznamy verejných obstarávaní síce neumožňujú vyhľadávanie zákaziek priamo súvisiacich s pandémiou, osobitne sa však dajú vyhľadať ‘priame rokovacie konania v dôsledku mimoriadnej udalosti’, ktoré boli počas pandémie často využívané,“ konštatoval riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Medzi hlavné nedostatky Slovenska patrilo slabé zapojenie parlamentu aj občianskej spoločnosti pri tvorbe legislatívy a tiež pri implementácii a monitoringu zavedených opatrení. Transparentnosť zhoršovali najmä zrýchlené legislatívne konania. V prípade dotácií na udržanie zamestnanosti vláda rozhodovala o podstatných podmienkach podpory priamo, bez účasti parlamentu. Negatívne bol hodnotený aj chýbajúci audit implementácie opatrení zo strany Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a to, že neboli posilnené kapacity NKÚ za týmto účelom. Výnimkou bola správa NKÚ o výsledkoch kontroly v Správe štátnych hmotných rezerv SR v čase mimoriadnej situácie z decembra 2020, ktorá však nebola prerokovaná v pléne parlamentu.

Slovensko dostalo menej bodov aj za to, že vláda slabo zapájala občanov, mimovládne organizácie a združenia zastupujúce znevýhodnených občanov do tvorby, monitoringu a implementácie opatrení. Na vládnej úrovni bolo výnimkou zriadenie Permanentného krízového štábu a Ekonomického krízového štábu. Nedostatočný dohľad verejných orgánov čiastočne nahrádzali mimovládne organizácie, keď napríklad Transparency International Slovensko (TIS) zverejnila zoznam príjemcov dotácií na udržanie zamestnanosti.

Medzi ďalšie nedostatky patrili chýbajúce informácie o zdrojoch financovania jednotlivých opatrení. Pri prijímaní veľkej garančnej schémy na podnikové úvery chýbal v legislatívnych podkladoch odhad, v akej výške budú čerpané úvery s garanciou štátu.