Slovensko je medzi štátmi EÚ, ktoré poskytujú najmenej peňazí na rozvojovú pomoc

Bratislava 20. novembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Jens Meyer)

Aj nová členská krajina Chorvátsko venovala na rozvojovú spoluprácu viac ako Slovensko

Slovenská republika sa spomedzi 13 novších členov Európskej únie (EÚ) ocitla na predposlednom mieste v poskytovaní oficiálnej rozvojovej pomoci. Minulý rok krajina v podiele pomoci na hrubý národný dôchodok (HND) predbehla iba Lotyšsko. Aj nová členská krajina Chorvátsko venovala na rozvojovú spoluprácu väčšie percento HND ako Slovensko. Vyplýva to z hodnotiacej správy mimovládnych rozvojových organizácií za rok 2014.

Minulý rok poskytla Slovenská republika oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA, Official development assistance) v celkovej sume 61,29 milióna eur. Podiel ODA na HND tak predstavoval 0,084 percenta. “Od roku 2006 tak ide o najnižšiu úroveň podielu rozvojovej pomoci na hrubom národnom dôchodku,” uvádza sa v správe.

V roku 2013 pritom Slovensko poskytlo ODA vo výške 64,84 milióna eur s podielom na HND vo výške 0,092 percenta. V absolútnych číslach tak ide o pokles o 3,55 milióna eur. Ministerstvo zahraničných vecí odôvodnilo pokles tým, že už v roku 2013 boli niektoré príspevky SR do medzinárodných organizácií zaplatené formou preddavkov.

“Pri súčasnom objeme poskytovanej rozvojovej pomoci a bez výrazného navýšenia prostriedkov Slovensko nedokáže naplniť svoje medzinárodné záväzky,” uvádza sa v hodnotiacej správe. Spoločne s ostatnými novšími členskými štátmi EÚ (EÚ13) sa totiž SR zaviazala dosiahnuť v roku 2015 podiel poskytovanej pomoci na HND vo výške 0,33 percenta.

Slovensko v rámci skupiny krajín EÚ13 kleslo na predposledné miesto. V porovnaní s predchádzajúcim rokom tri krajiny z EÚ13 svoju pomoc zvýšili, a to Estónsko, Maďarsko a Rumunsko. Ďalšie štyri krajiny ju udržali na rovnakej percentuálnej úrovni a naopak, päť krajín svoju pomoc v roku 2014 znížilo. Okrem Slovenska aj Poľsko, Litva, Cyprus a Bulharsko. Chorvátsko vykazovalo svoju ODA po prvýkrát.

Medzi prvými troma štátmi zo skupiny EÚ13, ktoré vlani poskytli najvyšší podiel pomoci na hrubom národnom dôchodku, sú Malta (0,20 percenta ODA/HND, 16 miliónov eur), Estónsko (0,15 percenta ODA/HND, 28 miliónov eur) a Slovinsko (0,13 percenta ODA/HND, 46 miliónov eur). Vyplýva to z tohtoročných údajov Rady Európskej únie.

Politické strany sú presvedčené o tom, že Slovensko si rozvojovú pomoc môže dovoliť

Absolútna väčšina politických strán si myslí, že Slovensko si môže oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) dovoliť a vynaložené prostriedky sa mu, ako aj celej Európskej únii, vrátia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý ešte v septembri realizovala nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou FOCUS v súvislosti s budúcoročnými parlamentnými voľbami.

Oslovili tie strany, ktorých preferencie sa podľa prieskumov agentúry FOCUS pohybovali nad jedným percentom. Z nich reagovali OĽaNO, Šanca, #Sieť, KDH, Most-Híd, Nova, SKOK!, SMK a Smer-SD.

Politické strany by zároveň navýšili objem oficiálnej rozvojovej spolupráce. Slovensko na ňu v súčasnosti vynakladá približne 0,08 percenta hrubého národného dôchodku (HND). To je okolo 61 miliónov eur ročne. Podľa záväzkov EÚ by malo poskytovať 0,33 percenta HND, čo by predstavovalo 250 miliónov eur ročne.

Väčšina strán v prieskume deklarovala, že slovenský príspevok by sa mal postupne zvyšovať, nie však nad rámec 0,33 percenta HND. Na druhej strane oveľa viac dôverujú domácim mimovládnym organizáciám, školám a firmám, ktoré realizujú rozvojové projekty v zahraničí, ako medzinárodným organizáciám.

Agende rozvojovej spolupráce však prikladá vysoký význam len KDH, ktoré si myslí, že boj s chudobou v rozvojových krajinách by mal byť prioritou vlády SR. Ostatné politické strany považujú rozvojovú spoluprácu za stredne až menej dôležitú.

Za najdôležitejšie označili najmä urgentné výzvy vo svete, ako je Ukrajina a Sýria. Záujem majú o systematickú a dlhodobú podporu existujúcich programov zameraných na prenos slovenských skúseností do krajín západného Balkánu a Východného partnerstva, prípadne o projekty týkajúce sa vzdelávania, zdravotníctva, vody a sanitácie napríklad v Keni, Južnom Sudáne či Moldavsku.