Slovensko ide „bulharskou cestou“

Prečítajte si stanovisko Juraja Draxera k aktuálnej politickej situácii v plnom znení:

Slovensko momentálne neomylne ide bulharskou cestou. Nedá sa vylúčiť, že skončíme „na Balkáne“

A rozhodne nie v zmysle prírody alebo jedla. Ale dlhodobého rozvratu krajiny. Nehovorím to len dnes, spomenul som to v tomto volebnom období už niekoľkokrát. Dnes sme ale naozaj na najlepšej ceste stať sa jedným z jasných „lúzrov“ Európy.

Premiér sa dnes (t.j. v nedeľu 27.septembra, pozn. red.) vyhrážal predčasnými voľbami, tak ďaleko došla jedna z mnohých (zďaleka nie jediná) ruvačiek o moc a prachy vnútri vládnej koalície.

Pripomeniem, koalície, ktorá teoreticky mala pred tromi rokmi našliapnuté na to, aby vládla aspoň dve volebné obdobia:

Mala k dispozícii ešte prakticky neminuté eurofondy na celé obdobie. Plus (!!!) peniaze z plánu obnovy.

Mohla stavať, budovať, zlepšovať verejné služby do aleluja. A potom to prezentovať vďačným voličom. Mala ale k dispozícii aj nekonečne trpezlivé voličské jadro. Väčšina voličov koalície nechce oveľa viac, len aby ich niekto oslovoval (aby sa na nich obracal vo videách, robil im akcie v teréne) a udržal aký-taký životný štandard, najmä výšku dôchodkov.

Sú to ľudia, ktorí z veľkej časti vďačne počúvajú na to, že vláda vlastne, chúďatko nemôže nič robiť, lebo všetko ničí šereš.

Ale vláda mala, po Matovičovom „vládnutí“, tiež rešpekt určitej časti národa, ktorá tú koalíciu veľmi nemusela, ale pragmaticky si povedala, radšej banditi, ktorí sa ale trochu vyznajú, ako zase nejaký komediálny zlepenec.

Toto je takmer zlatý grál politiky: dosiahnuť, aby vás cynicky volili alebo aspoň rešpektovali voliči, ktorí vás inak veľmi nemusia.

A koalícia mala celkom dobré makroekonomické podmienky, európska ekonomika doteraz síce spomalene, ale šlapala.

Tých pragmaticky zhovievavých voličov vláda stratila dávno. Nebola za tým jedna alebo dve veci. Ale proste neustále zapodievanie sa vlastnými problémami nekonečnými zmenami legislatívy, najmä trestnej; dosadzovanie rôznych nekompetentných ľudí kade-tade, od postov vo väčších štátnych firmách až po regionálne úrady, kde to ľudia vidia často ešte výraznejšie a neskutočne ich to štve; bezkoncepčnosť ministerstiev, kde úradníci neustále museli meniť nejaké programy a smerovanie, lebo páni stále menili ciele a prostriedky; papalášske, okázalé maniere; a mnohé ďalšie veci vyústili do toho, že vládnou koalíciou veľa ľudí jednoducho pohŕda. A mnohí ju proste nenávidia.

Ako vždy, aj tu by sa dalo poukázať aj na svetlé stránky: časť obyvateľov napriek všetkému kvituje premiérovi a pár ďalším ľuďom, že majú štátnickejšie vystupovanie ako opozícia. Aj na to, že ľudia v niektorých veciach aj preháňajú, ako to už tradične býva, a vinia konkrétne politické sily za problémy, ktoré idú trochu hlbšie dovnútra spoločnosti.

Ale v tejto chvíli by to bolo zbytočné. Ľudia sú proste z tohto cirkusu nahnevaní. A voliči koalície zase nekonečne dezorientovaní. Lebo aj oni jednak čakali nejaké plnenie sľubov a hlavne, chceli určitý kľud a pokoj.

A toho im teda koalícia veľa nedala.

Ale: kde je vlastne problém. Veď na to tu máme demokratické mechanizmy, jedna garnitúra zlyhala, no tak ju vymení iná.

Bohužiaľ, tým sa problémy krajiny neskončia. Mohol by som poukazovať na to, že ja kopu tých ľudí osobne poznám a ono je to naozaj tak, že oni sa medzi sebou dohádajú ešte pri hocijakej nedôležitej téme (len to verejnosť zatiaľ nevidí) a v období, keď sa nehádajú, je medzi nimi pasívne-agresívne napätie.

Ale toto nebudem rozoberať. Poukážem skôr na to, že ide o ľudí, ktorí sú neuveriteľne nevyzrelí a nekonečne naivní (čo sa u niektorých nevylučuje aj s určitou vychcanosťou, ľudovo povedané).

Príklad: oni budú teraz donekonečna zdôrazňovať, ako nás zvyšok východnej Európy predbehol v platoch, okrem Maďarov a Bulharov (áno, dostaneme sa k nim). Nie je to celkom kompetentné narábanie so štatistikami (napr. rumunské čísla nevypovedajú veľmi presne o tom, ako to naozaj je u nich), ale, prosím, jasné, že tie čísla vzduchom lietať budú, a treba povedať, že to predbiehanie inými je v mnohom reálne.

Lenže, kto nás predbieha? Napríklad Poliaci, ktorí robia o dosť inú hospodársku politiku, ako hlása naša opozícia. Poliaci pred rokmi zrušili 2. pilier, lebo mali hrôzu z toho, že by im vyviezol miliardy eur z krajiny (u nás za vývoz masívnych prostriedkov z krajiny na západné akciové trhy hlasovlai dokonca aj „nárdní“ kotlebovci). Poliaci majú rôzne „etatistické“ riešenia, ktoré veľká časť našej opozície ignoruje, alebo by ich v inom kontexte dokonca kritizovala (napríklad mamutiu štátom vlastnenú národnú rozvojovú banku).

A toto vo veľkej miere platí prakticky na všetky ostatné krajiny.

Jedine Bulhari roky robia politiku „dobrých žiačikov. Majú najnižšie dane v EÚ, lebo veď tak to predsa predpisovali „zahraničné inštitúcie“ a think tanky.

Majú ešte väčší 2. pilier ako my a dokonca si ho chránia rozhodnutím ústavného súdu o jeho nedotknuteľnosti. Lebo veď tak to predsa predpisovali… a tak ďalej.

Hospodársky je to pritom úplne zúbožená krajina, žiadne zo zázračných receptov, ktoré skúšala, nefungovali a nefungujú.

A už roky sa navyše potácajú v krutej politickej nestabilite. 6 rokov nemali vládu, ktorá by bola pri moci dlhšie ako rok. Inštitúcie idú tak nejak zo zotrvačnosti.

A k tomu smerujeme aj my. K dlhodobej nestabilite a rozorvanej spoločnosti.

Je ilúzia myslieť si, že táto koalícia to položí a potom si počká na rozvrat vnútri novej koalície a vráti sa v predčasných voľbách. Nie – voliči budú na tých, ktorí takto stratili moc oveľa naštvanejší, ako to vyzerá dnes.

A ako vlastne dnešná koalícia bude vyzerať v opozícii? S Republikou, čo je strana bez akéhokoľvek potenciálu zvládať odbornejšie témy? Akonáhle budú v parlamente, bude to vidieť rovnako, ako pred minulými voľbami – vtedy Uhrík vyšiel do televíznych štúdií, čo je iná atmosféra ako monológy na video, a aj menej chápavý volič zrazu cítil, že ten „líder“ je v mnohých témach dosť stratený. Strana tak aj dopadla. Akurát mnohí zabudli a teraz ju z naštvanosti chcú zase voliť.

A to je ešte na tom predseda vcelku dobre. Ako by ale iní stranícki funkcionári vedeli zastať miesta v štátnej správe, kde treba rozumieť zákonom, štatistikám, normám? Bola by to tragédia a v mnohom to tragicky bude vyzerať už vtedy, keď bude strana robiť parlamentnú opozíciu.

Predčasné voľby? Je to možné, ale okrem vyvolania ešte väčšej naštvanosti, všade, to nič nevyrieši. Rok vládnutia zato dá ešte ako takú šancu vytvoriť nejakú normálnejšiu verejnú diskusiu o reálnych problémoch krajiny. Malú, ale predsa.

Nemyslím si, že po prevzatí moci sa dnešná opozícia rozpadne tak rýchlo, ako to súkromne hlásajú niektorí vo vládnej koalícii. (Už len preto, že časť Hlasu bude s myšlienkou spolupráce s PS silne koketovať.)

Ale takisto nemám žiadne ilúzie o tom, že budú kompetentne vládnuť.

Bude to brodenie sa ďalším bahnom.

Bohužiaľ, tu neplatí ani to povestné a vtipné Černomyrdinovo „chceli sme to urobiť čo najlepšie, ako dopadlo to ako vždy“.

Títo sa o to najlepšie ani len nesnažilo. A dopadlo to ako vždy. Blbá atmosféra, nevraživosť a štát sa možno o trošku v niečom zlepšil, ale nie tak, aby si voliči po troch rokoch vládnutia mohli povedať, že sú ako-tak spokojní.

Úprimne, je to tak na facku, a hneď viacerým zúčastneným. Škoda, že sa to v politike nepatrí. Ale sadlo by to.

Prečítajte si tiež:

• Danko a Taraba odpovedajú premiérovi, ktorý vytiahol predčasné voľby
• Premiér je pripravený ísť v januári do predčasných volieb. Na ťahu je Taraba a Danko