Bratislava 25. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Martin Baumann)
Devätnásť príslušníkov slovenských ozbrojených síl by už v najbližších dňoch malo odcestovať do Mali a Stredoafrickej republiky. Pôsobiť začnú oficiálne 1. októbra, a to aj napriek tomu, že tréningová misia v Mali je pre nepokoje v krajine pozastavená
Národná rada schválila vyslanie slovenských vojakov na dve európske misie. Proti vyslaniu hlasovala celý klub ĽSNS a päť členov klubu Smer–SD, vrátane bývalého premiéra Roberta Fica.
“Dnešné rozhodnutie dokazuje, že Slovensko je zodpovedným členom EÚ a je schopné reagovať na výzvu k väčšej spolupráci v rámci EÚ. V rovnakej dobe sme pripravení reagovať na aktuálnu situáciu v regióne, čo nevylučuje ani ďalšie zvýšenie našej účasti, ak to bude potrebné v budúcnosti,” napísal štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marian Majer na sociálnej sieti.
Príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej Republiky by tak mali už v najbližších dňoch odcestovať na dve tréningové misie do Mali a Stredoafrickej republiky. Ich odlet sa z plánovaného júla nakoniec presunul na október.
Misia v Mali s pôsobnosťou na území štátov skupiny G5 Sahel, teda Mauretánia, Niger, Mali, Burkina Faso a Čadu, pôsobí na žiadosť miestnej vlády od roku 2013. Slovenskí vojaci by sa mali podieľať na výcviku miestnych vojakov a poradenstva pre armádu. V EUTM Mali už slovenské ozbrojené sily pôsobili, a to od roku 2015.
Výzbroj vojakov majú v oboch misiách tvoriť dlhé a krátke ručné zbrane.
Ešte koncom augusta Európska únia kvôli prebiehajúcemu prevratu pozastavila dve tréningové misie v Mali. Takmer 700 vojakov, policajtov a civilných expertov zostáva zatiaľ v krajine a pokračujú v menej náročných cvičeniach a aktivitách. Velenie má v súčasnosti na starosti Slovenská republika.
Misia v Stredoafrickej republike, kam Slovensko vysiela štyroch príslušníkmi ozbrojených síl, má podobné zameranie ako misia v Mali. Jej cieľom je poskytovať strategické poradenstvo Ministerstvu obrany Stredoafrickej republiky pri budovaní jej ozbrojených síl, pričom misia úzko spolupracuje s dvomi ďalšími misiami v krajine, a to s misiou EÚ a misiou OSN.
V oboch misiách by mali slovenskí príslušníci pôsobiť oficiálne od 1. októbra až do ukončenia misií.
Prevrat v Mali
Mali sa nachádza v ostrej politickej kríze. V Mali sa 18. augusta uskutočnil vojenský prevrat. Od získania nezávislosti na Francúzsku v roku 1960 tak išlo o celkovo štvrtý prevrat v poradí. Armáda zajala generálny štáb, zatkla najvyššie vedenie krajiny, vrátane prezidenta republiky Ibrahima Boubacar Keita, a vytvorila Národný výbor pre spásu ľudu (CNSP). Keita oznámil svoju rezignáciu aj rozpustenie vlády a parlamentu.
Sformovaná vojenská volebná komisia schválila 21. septembra bývalého ministra obrany a plukovníka v demisii Baha Ndawu dočasným prezidentom Mali na nasledujúcich 18 mesiacov.
V Mali pritom pôsobia aj českí vojaci, a to konkrétne v rámci misie Európskej únie EUTM, ktorá od roku 2013 podporuje malijsku armádu v boji proti povstalcom a islamistickým skupinám. Rada Európskej únie tento rok dokonca rozšírila jej mandát, vojenské poradenstvo alebo výcvik tak bude misia môcť poskytnúť aj ďalším krajinám, ako je Niger alebo Burkina Faso.
Česko a ani ďalšie krajiny Európskej únie nestiahnu svojich vojakov z únijnej výcvikovej misie v Mali. Predtým to v Berlíne po neformálnom rokovaní ministrov obrany krajín EÚ povedal český minister obrany Ľubomír Metnar.
“Chcel by som zdôrazniť, že naši vojaci, ktorí sú v Mali, že ich bezpečnosť nie je ohrozená. Aktivity misie pozastavili,” povedal Metnar.
Kvôli vojenskému prevratu ale misiu dočasne prerušili, pretože jej poslaním bolo podporovať malijskej vládu, ktorú zvrhli vojaci. Obnovenie jej činnosti bude zrejme nasledovať po prevzatí moci civilnou vládou.